smahu správy

História a súčasnosť lyžovania v Stropkove

Pomôžme lyžiarskemu areálu ožiť!

Skoro päť desaťročí sme v Stropkove vytvárali čo najlepšie podmienky na lyžovanie. Boli sme vo východoslovenskom regióne jedným z priekopníkov lyžovania. Naše zjazdovky s vlekom VL 500–1, umelý lyžiarsky svah s vlekom, lyžiarsky areál v Nižnom Komárniku nám závidela lyžiarska verejnosť. Obdivovali aj areál, do ktorého radi prichádzali. Mali sme jeden z najväčších lyžiarskych oddielov čo do počtu lyžiarov.

O prevádzku vlekov, prípravu lyžiarov, starostlivosť o najmenších lyžiarov v prípravke a lyžiarskej škole, ale aj pri organizácii pretekov na okresnej až celoslovenskej úrovni sa starali desiatky dobrovoľných športových nadšencov, rodičov a priateľov lyžovania. Budovanie areálu, jeho financovanie a každodennú prevádzku zabezpečovala TJ Slávia Stropkov a lyžiarsky oddiel, za pomoci mesta, organizácii a závodov v meste, telovýchovy a cestovného ruchu od okresu až po štátne orgány. Spomienky na obdobie rozkvetu lyžovania a prevádzkovania lyžiarskeho areálu v roku 50. výročia založenia TJ Slávia Stropkov sú v ostatných rokoch už minulosťou. 8. decembra 2008 som na stránkach Stropkovského spektra písal, že zastaralý lyžiarsky vlek doslúžil. Bola možnosť jeho obnovy dôkladnou diagnostikou strojnej, elektrickej časti a betónových pätiek predĺžiť jeho životnosť o ďalších 20 rokov. Žiaľ TJ Slávia Stropkov nemala na to finančné prostriedky a mesto nenašlo vo svojom rozpočte 71.000 slovenských korún na jej uskutočnenie. V Korzári z 9. decembra 2008 mesto argumentovalo: „Našim cieľom je pripraviť koncepčné a systémové riešenie prevádzkovania areálu počas všetkých ročných období. Pragmaticky sa však treba zamyslieť nad efektivitou vleku, pretože klimatické pomery…“ Do dnešných dní mesto nevyriešilo a nerieši tento problém. Aj rozšírenie areálu pre letné športy riešila a navrhovala TJ Slávia Stropkov, keď v roku 2008 predložila koncepciu rozvoja „Prímestskej oddychovej zóny“, ktorú oficiálne neprerokovalo a neschválilo mesto. Upozornil som na to v Stropkovskom spektre 4. mája 2009 v článku „Máme veľké plány, na ich realizáciu nám chýbajú prostriedky“. 3. marca 2010 sme navrhli mestu ako riešiť prevádzkovanie areálu pre lyžovanie po vyradení z prevádzky a následnej demontáži vleku VL 500–1. Predložili sme návrh na technické riešenie a vytváranie podmienok na lyžovanie na svahu s umelou hmotou s lyžiarskym vlekom Tatrapoma S. Navrhovali sme realizáciu previesť v dvoch etapách. V prvej etape riešiť súčasný stav umelého lyžiarskeho svahu s popisom prác, ktoré je potrebné previesť. Bol máj 2012. Štyri roky sa rieši 1. etapa a štyri roky sa na hmote nelyžuje. Koľko detí sa mohlo naučiť lyžovať? Hľadajme príčiny. TJ Slávia Stropkov pripravila podklady na rekonštrukciu vleku Tatrapoma S (zameranie pozdĺžneho profilu trasy vleku s umiestnením štyroch podpier, zabezpečenie náhradných dielov strojnej časti vleku podľa revíznej správy z roku 2012, ponuku na prevedenie montáže a následnej revízie a povolenia na prevádzku vleku). Aktivita pána poslanca MUDr. Martina Jakubova zabezpečila finančné prostriedky na nákup všetkých súčastí na vlek až na dva kusy podpier. Štyri roky mesto zabezpečuje 15 000 eur, ktoré sú potrebné na ukončenie 1. etapy rekonštrukcie vleku. Dňa 6. marca 2014 mesto žiadalo Ministerstvo financií SR o dotáciu aj na generálnu opravu lyžiarskeho vleku pri svahu s umelou hmotou a na ďalšie práce (terénne a sadové úpravy, a na odvodňovacie rigoly). Finančné dotácie mesto dostalo. Čo je príčinou toho, že finančné prostriedky do dnešných dní neboli čerpané? Rekonštrukcia vleku je desaťdňová záležitosť. Pýtam sa vedenia mesta, prečo sa tak macošsky správa k riešeniu problémov lyžovania, ktoré v minulosti „prekvitalo“. V našom návrhu je aj 2. etapa riešenia lyžovania a to predlžením svahu o 200 m v šírke 50 m. Podrobne sme navrhli postup výstavby s predĺžením vleku, osvetlenia a prípadne výrobou umelého svahu (zasnežovania). Postup rozšírenia lyžiarskeho areálu podľa návrhu č. 2 bude záležať od rozhodnutia mesta Stropkov, či nami navrhované riešenia budú prijaté na rozpracovanie a postupnú realizáciu výstavby. Musím však so smútkom konštatovať, že mesto v minulosti niekoľkokrát návrh prerokovalo, ale ho neriešilo. Telovýchovná jednota má eminentný záujem na vytvorení nových podmienok na lyžovanie a ak bude potrebné, aj na jeho prevádzkovanie. Kladieme si oprávnene otázku, kde sa budú chodiť stropkovské deti učiť lyžovať, kde si budú môcť ísť zalyžovať tí, čo si nemôžu dovoliť tatranské alebo alpské svahy? Smutno je širokej lyžiarskej verejnosti, že je areál v takom stave ako popisujem. Ešte viac smútia tí, ktorí sa podieľali na jeho budovaní a prevádzkovaní. Všetkým patrí pri 50. výročí TJ Slávia Stropkov srdečné poďakovanie za to, že dokázali vytvoriť také dielo, ktorého hodnoty majú cenu viac ako je finančná hodnota. Vďaka vám za to.To, že od roku 2007 sa na zjazdovkách nelyžuje nie sú na vine len klimatické podmienky. Oprávnene sa preto pýtame, prečo sa neprevádzkuje umelý lyžiarsky svah. Lyžovanie v našom meste ešte pred založením TJ Slávia má svoju históriu. V Stropkove sa lyžovalo na svahoch Horbky a Heľbe. Aj preto sme sa hneď po založení TJ rozhodli založiť lyžiarsky oddiel, ktorý by pokračoval v príprave lyžiarov z lyžiarskej školy, založenej v roku 1969 pri DPaM v Stropkove a od roku 1972 v lyžiarskom stredisku, ktoré sa stalo hlavným propagátorom lyžovania medzi mládežou v Stropkove a regióne. Tým, že stredisko vzniklo, dostalo sa lyžovanie z turistického ponímania na vyššiu úroveň a preorientovalo sa na prípravu pretekárskeho lyžovania. V tom čase bol lyžiarsky vlek VL 500–1 v prevádzke. Postupne v roku 1976 sa dal do prevádzky umelý lyžiarsky svah, vybudovaná druhá zjazdovka pri vleku VL 500–1 a slalomový svah pri umelej hmote a strojovňa LV. Podmienky na lyžovanie sa vylepšili aj vybudovaním SKI Klubu, chaty Skalka, ale najmä turistickej ubytovne. Celá výstavby trvala od roku 1968 do roku 1992 daním do prevádzky objekt turistickej ubytovne aj s prístavbou.
Vylepšovaním materiálno-technických podmienok vznikol lyžiarsky areál, ktorý patril mimo tatranskej oblasti k najkrajším a aj veľmi vyhľadávaným nielen z celej oblasti východoslovenského regiónu, ale aj zahraničia (Poľsko, Maďarsko).Na našich lyžiarskych svahoch sa usporiadalo veľké množstvo okresných a krajských kvalifikačných pretekov a okresných majstrovstiev v lyžovaní. V roku 1976 sme usporiadali celoslovenskú súťaž v zjazdovom lyžovaní detí do 10 rokov vo Vysokých Tatrách na Čučoriedkach. Naši pretekári sa na týchto pretekoch umiestňovali na popredných miestach. Pravidelne sme sa zúčastňovali na medzinárodných pretekoch o Goralský klobúčik na Roháčoch – Zuberec, kde sme v jednom roku mali v prvej desiatke troch pretekárov z celkového počtu 200 účastníkov. V rámci majstrovstiev Slovenska stredných škôl sa stal majstrom Slovenska v slalome náš pretekár. K nám na svahy lyžiarskeho areálu v rámci krajských pretekov, ale aj na Pohár dukelských hrdinov a Lastovičky chodili pretekať deti známych lyžiarskych rodín z Tatier, ako sú Šoltysovci, Harvanovci, Pavlovičovci, Hrnčiarovci, ktorých deti boli aj reprezentanti Československa (Šoltýsová, Jurko, Harvan, Harvanová a ďalší). Na športovom poli, ale aj pri budovaní areálu sa zúčastňovalo veľa obetavých členov TJ, ale aj rodičov a priateľov športu bez akéhokoľvek nároku na odmenu. Ako príklad uvediem, že na jednom krajskom kvalifikačnom preteku bolo zapojených okolo 40 – 50 dobrovoľníkov (rozhodcovia, časomerači, štartéri a ďalší org. pracovníci) mimo obsluhy vleku. Vysoko je potrebné hodnotiť aj prácu obsluhy lyžiarskych vlekov, na ktorej sa podieľali členovia telovýchovnej jednoty a rodičia detí, ktoré boli členmi lyžiarského oddielu. Svojou odbornosťou dokázali odstraňovať závady pravidelných revízií vlekov a v letných mesiacoch udržiavať svahy zjazdoviek. Bola to práca namáhavá, ale vysoko si treba vážiť obetavosť s akou túto prácu vykonávali. Odmenou im bolo to, že čo pomohli vybudovať slúžilo pre dobro nás všetkých, aj tých, ktorí sa na tom nepodieľali.Vo svojich spomienkach nespomínam mená, aby som niekoho nezabudol uviesť. Sú ich stovky z radov detí, ktoré sa naučili lyžovať, stovky reprezentantov Stropkova na lyžiarskych svahoch Slovenska a stovky nadšencov, ktorí to všetko vybudovali a prevádzkovali. Vďaka Vám! Kde ste sa podeli zlaté časy lyžovania v Stropkove. V úvodnej časti mojich spomienok o tom píšem. Je pravdou, že klimatické pomery sa menia (od roku 2007 priemerná výška snehovej pokrývky na zjazdovke je 23 cm). Areál je v 200 m nadmorskej výške (to nás vyraďuje z požiadaviek finančných prostriedkov z fondov).Máme však v Stropkove umelý lyžiarsky svah. Boli sme na Slovensku tretí v poradí a pri príležitosti 32. výročia oslobodenia mesta Stropkov sme ho 28. novembra 1976 odovzdali do užívania. Pamätníci budú spomínať, aká to bola sláva. Názory lyžiarskych trénerov sa rôznili, čo sa týka prípravy na hmote. V posledných rokoch sa názory zmenili. Na Slovensku je náš svah možno jediný. Lyžiari ho chcú využívať. Príprava na ňom pred zimnou sezónou je potrebná. Spomeňte si Stropkovčania, koľko vašich detí sa na ňom naučilo lyžovať! Štyri roky sa na hmote nelyžuje. Na rekonštrukciu lyžiarskeho vleku sú potrebné finančné prostriedky. Pomoc mesta nemienim komentovať. Z príležitosti 50. výročia vzniku TJ Slávia Stropkov sme oslovili 27 podnikateľov a firiem v meste Stropkov. V stručnej charakteristike sme im napísali, čo všetko sme za päťdesiat rokov urobili, keď väčšina z nich využívala tieto zariadenia a naučili sa lyžovať. Požiadali sme ich, že v roku 50. výročia chceme ukončiť rekonštrukciu lyžiarskeho vleku pri umelom svahu a uskutočniť športovú olympiádu stropkovských škôl. Ani funkcionári mesta a ani jeden z podnikateľov na list nezareagoval. Nepýtali sme sponzorsky príspevok na pompézne oslavy, ale na účely, ktoré nás posledné štyri roky trápia. Tak málo k tomu je potrebné. Mnohí z vás oslovených máte každodenné problémy, mohli ste si však pri čítaní listu spomenúť, ako to bolo vtedy, keď som ja bol žiačik. Nie je ukončená rekonštrukcia a olympiáda nebude. A tak málo bolo k tomu potrebné urobiť. Na našu žiadosť zareagoval pekným listom pán inžinier Dušan Hric, Čestný občan mesta Stropkova, ktorý dal prísľub, že na uskutočnenie olympiády prispeje sumou 500 eur. Ďakujeme mu za jedno jediné blahoželanie k 50. výročiu a za ochotu dobrej veci pomôcť. Vrelá vďaka! Prísľub na sponzorskú pomoc dala aj naša bývalá hádzanárka, dnes generálna riaditeľka akciovej spoločnosti KOVO SIPOX Eva Petričková. Vďaka vám, a ak nám bude veľmi ťažko, veríme, že pomôžete. Kde sú tie časy, vážení Stropkovčania, keď ste skoro všetci ochotne pomáhali pri budovaní prekrásneho lyžiarskeho areálu. Bolo vás málo, ktorí neverili, že to dokážeme. Prečo nám verili a pomáhali predsedovia mestského úradu a primátori len veľmi málo a sú aj takí, ktorí nás chceli a chcú zlikvidovať. Nedokážu nám pomôcť podnikatelia, aj keď to nemajú na ružiach ustlané. Záverom apelujem na všetkých, čo máte radi šport a lyžovanie, pomôžte obnoviť tradíciu, ktorú som popísal. Plán na malý lyžiarsky areál sme predložili, jeho realizácia je v rukách nás všetkých, ktorí sa chceme na tom podieľať.
Valentín Smolko

redakcia | 8. 7. 2016 | Šport | Odkaz na článok | | 118x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou