smahu správy

Reakcia primátora na petíciu za zrovnoprávnenie škôlok i obvinenie z rabovania rozpočtu

Pred tým, ako sa budem venovať jednotlivým témam, musím sa vyjadriť k ich pozadiu. Tak petíciu, ako aj šírenie dezinformácií ohľadne mestského rozpočtu vnímam ako ďalšiu z politických aktivít neúspešného stropkovského komunálneho politika Jozefa Vengloviča a jeho snahu o prezentáciu svojej osoby. Ako jeden z dvoch straníckych kandidátov v ostatných komunálnych voľbách (aj napriek štedrej finančnej podpore materskej strany a masívnej kampani) neuspel a je známe, že aj v roku 2014 využil inštitút petície na vlastnú prezentáciu a zneužil ho v predvolebnej kampani. Návrh rozpočtu na aktuálny rok bol schvaľovaný v decembri 2015, ešte predtým ho mala možnosť pripomienkovať verejnosť i poslanci. Rovnako to platí aj v prípade schválených normatívov pre materské školy v meste. Pýtam sa, kde bol pán Venglovič v decembri minulého roka, keď bol rozpočet schválený zastupiteľstvom a tému vytiahol ako horúcu aktualitu takmer v polovici rozpočtového roka? Odpoveď vie zrejme len on sám. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti nikomu nechcem upierať petičné právo, ani právo akejkoľvek prezentácie svojich názorov – či už ide o bežného občana, zástupcu tretieho sektora alebo, ako v tomto prípade, neúspešného politika s nenaplnenými ambíciami.
Prečo je návrh rozpočtu 2016 vyšší ako skutočnosť za rok 2014?
Prejdem ale k otázke. Návrh rozpočtu v programe Administratíva na tento rok predstavuje sumu 786 732 eur, čo je o 120 250 eur viac ako skutočnosť za rok 2014 (666 482 eur). Rozpočet mesta je zložitý dokument a priznám sa, že počas svojho pôsobenia v komunálnej politike som musel veľa času venovať štúdiu metodiky jeho tvorby i pochopeniu jednotlivých položiek. Až na základe toho bolo možné pustiť sa do relevantnej diskusie. V prvom rade chcem zdôrazniť, že J. Venglovič porovnáva skutočné plnenie rozpočtu roku 2014 s návrhom na rok 2016. Reálne plnenie aktuálneho rozpočtu bude známe v závere roka a už teraz je predpoklad, že skutočnosť bude nižšia ako prezentovaný návrh. Poďme k číslam. Výraznou položkou, pri ktorej došlo k nárastu sú náklady na mzdy a odvody. V roku 2014 predstavovali 512 699 eur, v tomto roku sme predpokladali 579 313 eur. J. Venglovič určite vie, že v roku 2015 došlo dvakrát k zákonom stanovenej valorizácii platov zamestnancov verejnej správy v rámci celého Slovenska a v roku 2016 sa platy valorizovali opäť. Celková suma valorizácie spolu s odvodmi (1,5 % a 1 % v 2015 a 4 % v 2016) predstavuje takmer 20 320 eur. V rámci racionalizácie, zefektívnenia a stransparentnenia účtovníctva základných škôl sme naplánovali, že od 1. 1. 2016 bude tieto služby pre školy za odplatu zabezpečovať Mestský úrad. Kvôli tomu boli naplánované mzdové náklady na novovytvorenú agendu školstva. MsÚ však túto činnosť oproti plánu začal zabezpečovať až v druhom kvartáli, rozpočtované prostriedky preto budú v skutočnosti nižšie. Zvýšené personálne náklady MsÚ však budú kompenzované príjmami na túto činnosť, keďže mesto má zo škôl zazmluvnený príjem na túto činnosť vo výške 48 800 eur. V príjmovej časti rozpočtu v roku 2014, ako J. Venglovič určite vie, takáto položka rozpočtovaná nebola.
Ďalšou z položiek, kde je skutočnosť roku 2014 nižšia ako plán na rok 2016 sú výdavky na materiál (14 043 v 2014 oproti 33 263 v 2016). Oproti štandardným nákladom na materiál a služby je v aktuálnom rozpočte vyčlenených 5000 eur na nový mestský server, 5000 na softvérové vybavenie a 1000 eur na novú kopírku. Do rozpočtu pre tento rok je zahrnutých aj 8000 eur na modernizáciu interiéru MsÚ, vrátane kancelárie primátora, sekretariátu, ako aj nákup nábytku na nový úsek účtovníctva škôl. Opäť ide o návrh, ktorý sa v závislosti od konkrétneho vybavenia môže líšiť a náklady ísť smerom dole. Kto bol v spomínaných priestoroch vie, o čom hovorím. Pomaly v každej väčšej obci sú priestory starostov reprezentatívnejšie ako stropkovské. Rád privítam každého, kto si chce moje slová overiť a prevediem ho všetkými priestormi. Len na ilustráciu, žalúzie pamätajú primátora L. Paňka, v dvakrát prečalúnenej sedacej súprave vítal delegácie ešte I. Hamarčák. Som presvedčený, že po 12 rokoch by si priestory, v ktorých rokujeme s našimi partnermi, delegáciami i ústavnými činiteľmi zaslúžili rekonštrukciu.
Výraznejšie plánované zvýšenie oproti roku 2014 (4143 eur) je na položke údržba (14 970 v 2016). Najväčšiu časť tvorí údržba budovy MsÚ, kde sa v tomto roku plánuje oprava starých stĺpov, termoregulácia všetkých objektov, interiérové úpravy, osadenie zábradlí). Okrem toho sa pripravujeme na výzvu EÚ zameranú na komplexnú rekonštrukciu oboch budov s cieľom zníženia ich energetickej náročnosti.
K nárastu výdavkov dochádza aj pri návrhu na položke ostatných tovarov a služieb (35 532 v 2014 oproti 50 758 v 2016). Najvýraznejšiu časť tvoria poplatky na nový celoslovenský projekt Dátové centrum obcí a miest (D-COM) v sume 10 455 eur, v rámci ktorého mesto získa, o. i. aj materiálno technické vybavenie. V tomto prípade je však otázne, či bude projekt zrealizovaný v tomto alebo až na budúci rok, keďže oproti plánom sa jednotlivé aktivity posunuli. Sumu však máme v rozpočte bez ohľadu na termín realizácie naplánovanú. Zvýšené náklady sú v tomto roku aj na licenčný poplatok za program Urbis (nárast o 2000 eur).
Neviem, či z dôvodu cieleného dezinformovania alebo z nevedomosti sa J. Venglovič nepristavil aj pri položke transakcií verejného dlhu, ktoré sú súčasťou programu Administratíva. Úroky z úverov a poplatky spojené s ich poskytnutím sú v roku 2016 naplánované o 9128 eur vyššie, ako bola skutočnosť v roku 2014. Nárast spôsobili prijaté preklenovacie úvery na projekty Stretnutie kultúr Karpatského pohoria (úver bol naplánovaný na splatenie do decembra 2016, splatili sme ho už v apríli a reálna suma úrokov preto bude nižšia), rekonštrukcie verejného osvetlenia (plánované splatenie je do 30. 6. tohto roka; v prípade, že náklady nebudú dovtedy refundované, suma môže ísť nahor) a úver zo ŠFRB na dve nové bytovky na Ciolkovského. Pri ostatných položkách v rámci programu Administratíva došlo k miernym posunom smerom nadol i nahor. Pri interpretácii výsledkov hospodárenia samosprávy a porovnaniu skutočných nákladov J. Venglovičovi do budúcna odporúčam využiť Záverečný účet mesta, verejne dostupný dokument, ktorý poslanci každoročne prejednávajú spravidla v prvej polovici roka. Nech si preto každý sám urobí úsudok o šírení poplašných správ o nehospodárnom nakladaní a neúmernom náraste nákladov na chod samosprávy.
Výška normatívu rastie, v MŠ Matice slovenskej dostanú viac ako „Na majeri“
Dúfam, že dostatočne zrozumiteľné pre verejnosť i iniciátorov petície bude vysvetlené aj financovanie materských škôl v meste. Základom pre výpočet normatívu na dieťa je ročný výnos dane, ktoré mesto dostáva na každého žiaka materskej a základnej školy. Jeho výška pre rok 2016 je 71,098 eur. MŠ A. Hlinku má v súčasnosti 6 tried po 23 detí (spolu 138). V MŠ Matice slovenskej je 8 tried po 24 detí (spolu 193). Podľa všeobecne záväzného nariadenia schváleného v závere minulého roka poslancami predstavuje ročný normatív na žiaka MŠ A. Hlinku 2016 eur, spolu tak škola dostane 278 208 eur. Základný ročný normatív na dieťa v MŠ Matice slovenskej je 1962,97 eur, škola má ročne k dispozícii 366 854,40 eur, pričom v tomto roku jej mesto a poslanci schválili ďalších 12 000 eur ako účelovú dotáciu na opravu budovy v Bokši (spolu je to 378 854 eur). Po prepočítaní celkových príjmov škôl z mestského rozpočtu tak rozdiel v normatíve predstavuje 53 eur v prospech MŠ A. Hlinku. Prejdime ale na bližšiu analýzu hospodárenia jednotlivých škôl. Prevádzka MŠ A. Hlinku je vzhľadom na rozlohu priestorov i charakter budovy dlhodobo drahšia ako v prípade MŠ Matice slovenskej. Je to spôsobené dispozičným riešením objektov i ich vyššou energetickou náročnosťou. Do úvahy treba vziať ďalší aspekt. Priemerná mzda zamestnancov MŠ A. Hlinku je dlhodobo nižšia ako v prípade MŠ Matice slovenskej. No paradoxne, po odrátaní mzdových nákladov ostáva MŠ A. Hlinku len zhruba 9 % na prevádzku. V MŠ Matice slovenskej predstavujú náklady na mzdy cez 84% a na prevádzku tak majú k dispozícii takmer 16 % ročného rozpočtu. Zdôrazňujem, že v škôlke s vyšším normatívom majú (aj z objektívnych príčin) zamestnankyne priemerné mzdy nižšie, ako ich kolegyne v MŠ Matice slovenskej. Pri ohlasovaní petície a informovaní občanov zabudli jej iniciátori aj na ďalšiu zásadnú vec. Mesto spracovalo v uplynulom roku projekt na rozsiahlu rekonštrukciu za vyše 573 tis. eur pre MŠ Matice slovenskej. Rozpočtovaná spoluúčasť mesta, ktorá sa v závislosti od výsledku verejného obstarávania rekonštrukcie môže znížiť, predstavuje takmer 29 tisíc eur. Túto sumu je potrebné prirátať k celkovej dotácii pre MŠ Matice slovenskej a dostaneme sa k ročnému objemu 406 854 eur (na A. Hlinku môžu rátať s už spomínanými 278 208 eur). Po následnom prepočítaní normatívu na žiada sa dostaneme na sumu 2111,59 eur, čo je o takmer 96 eur viac ako v MŠ A. Hlinku. Zaznel tiež argument J. Vengloviča, že „predsa to ide z eurofondov.“ Neviem, koľko väčších či menších projektov už J. Venglovič podal. Je však na omyle, ak si myslí, že eurofondy padajú z neba. Dúfam však, že má aspoň dokonalý prehľad o tom, koľko výziev na rekonštrukciu materských škôl bolo doteraz zverejnených a koľko žiadateľov bolo úspešných. Ak teda prerátame jednotlivé normatívy na výnos dane na dieťa zo štátneho rozpočtu, zo 71,098 eur, ktoré mesto dostalo, dáva pre MŠ A. Hlinku 73,85 eur na dieťa a pre MŠ Matice slovenskej 71,90 eur (so spoluúčasťou na projekte dokonca 77,22 eur). V oboch prípadoch je to teda podstatne viac ako nám ukladá zákon.
Súčasná výška normatívov je vzhľadom na vyššie uvedené podľa vedenia mesta spravodlivá a žiadna z MŠ nie je preferovaná na úkor tej druhej. Mesto nemá dôvod uprednostňovať ktorúkoľvek zo škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Na rozdiel od minulých rokov bol pripravovaný rozpočet i výška normatívu konzultovaná a pripomienkovaná riaditeľkami oboch MŠ, pričom ich súčasná výška je výsledkom dohody všetkých zainteresovaných.
Privítal by som, ak by iniciátori petície informovali verejnosť pri svojej agitácii v meste o skutočných číslach, normatívoch a výnosoch dane a objektívne nazerali na danú problematiku. Nadobudol som však dojem, že rovnako ako v prípade zavádzania pri interpretácii mestského rozpočtu je aj petičná akcia len prostriedkom na zviditeľnenie sa politika s nenaplnenými ambíciami.
700-tisícový úver na štadión a nenaplnené politické ambície
V súvislosti s mojou osobou odzneli zo strany J. Vengloviča slová ako katastrofálne hospodárenie, dokonca rabovanie mestských financií. Za svoje pôsobenie sa zodpovedám všetkým občanom tohto mesta a pred voľbami som opakovane prezentoval, že k spoločnému majetku a financiám sa budem správať zodpovedne a maximálne transparentne. Aj rok a pol po nástupe do funkcie sú tieto slová aktuálne a aj keď neberiem J. Venglovičovi právo na názor, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti očakávam, že mu ostala štipka sebareflexie a svoje slová prehodnotí. Doteraz jedinou aktivitou môjho protikandidáta, ktorú som počas môjho pôsobenia vo funkcii zaregistroval, bolo naše stretnutie na tému riešenia problematiky zimného štadióna. Najprv sa mi to zdalo ako žart, ale keď ma s vážnou tvárou presviedčal, že mesto by si konečne malo vziať úver 700 000 eur a postaviť krytý hokejový štadión, nadobudol som presvedčenie, že to naozaj myslí vážne. A takýto človek mi bude rozprávať o nehospodárnosti a rabovaní rozpočtu. Možno si nevšimol, ale v minulom roku predstavoval zostatok na účtoch mesta sumu 303 434 eur (v roku 2014 to bolo 269 130 eur), po odrátaní účelových finančných prostriedkov sme do rezervného fondu a fondu rozvoja bývania presunuli spolu 262 516,66 eur, pričom rok pred tým to bolo 128 726,32 eur.
Na záver budem trochu osobný. Zaráža ma odvaha tohto politika otvoriť akúkoľvek tému bez toho, aby mal základné vedomosti, v tomto prípade o metodike tvorby rozpočtu, jeho skladbe a základných ekonomických pojmoch. Ambície mu však nechýbajú. Pred komunálnymi voľbami v roku 2010 nahlas uvažoval, žeby si vedel sám seba predstaviť v kresle riaditeľa (!) mestského podniku Služba. Nevyšlo to a na dva roky sa po jeho „internetových“ aktivitách zľahla zem. Prišiel však rok 2012, kedy sa už ako stranícky kandidát chcel dostať za poslanca Národnej rady SR (zisk 248 hlasov v rámci Slovenska). Opäť sebaprezentácia na internete, opäť to nevyšlo a opäť nasledovalo „internetové“ ticho. Napokon prišiel rok 2014 a to si už J. Venglovič povedal, že chce byť rovno primátorom. V rámci sebaprezentácie spustil v júli 2014 hneď tri petície – za výstavbu R4, za riešenie dopravy v meste a za výstavbu detských ihrísk. O akcii priniesli informáciu aj miestne noviny, pričom ani slovkom sa v rozhovore nezmienil o tom, že už zakrátko oznámi svoju kandidatúru na primátora. Či chcel petície využiť na manipuláciu verejnosti a skrytú formu predvolebnej kampane, vie zrejme len on sám. Len na margo toho je potrebné dodať, že presne v tom istom čase spustili petíciu za výstavbu R4 aj v susednom okrese Svidník. Tam ju za necelé 4 mesiace podpísalo vyše 11000 ľudí a ešte v septembri 2014 ju doručili na Úrad vlády. Venglovičovu petíciu podpísalo 1530 ľudí a odovzdali ju až 5. apríla 2016, vyše rok a deväť mesiacov (!) po jej spustení. Aj takto sa dá naložiť dôverou občanov okresu, ktorých zatiahol do svojej predvolebnej kampane.
Od komunálnych volieb, v ktorých napriek značnej finančnej podpore parlamentnej strany a masívnej kampani získal 167 hlasov, uplynulo vyše jeden a pol roka a nadobudol som pocit, že jeho frustrácia z volebného výsledku pominula. Zjavne ešte trvá, ale bohužiaľ, mesto ani primátor nie je príčinou jeho volebných alebo pracovných neúspechov. Možno ho nemilo zaskočilo, že po vstupe do komunálnej i celoštátnej politiky sa dostavili len neúspechy. Z internetového pisateľa sa razom stal neúspešný politik. Podľa predstáv nedopadli najprv parlamentné voľby, kedy zisk 248 preferenčných hlasov v rámci Slovenska nestačil na kreslo poslanca NR SR a „o chlp“ mu ušlo aj kreslo primátora. Máme rok 2016, opäť petícia, opäť cielené zavádzanie. Od spustenia petície za vyrovnanie normatívu v rámci stropkovských materských škôl prezentuje mylné informácie, za čím je buď jeho nevedomosť, alebo snaha o manipuláciu verejnej mienky a sebaprezentáciu.
Ondrej Brendza, primátor mesta

redakcia | 24. 6. 2016 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 154x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou