smahu správy

Vianoce v prírode

obrazokNa Silvestra 2015 som dostal pozvánku od nestora VIP stropkovských turistov, môjho dlhoročného priateľa 66-ročného Jozefa Kmiťa (inštruktora VHT) známeho aj pod prezývkou „šnurkár“ na 2. ročník turistického pochodu „4 chaty“, ktorý sa konal 3.1.2016 o siedmej hodine ráno od Betlehema na Námestí SNP v Stropkove. Hlavným organizátorom bol p. Martin Jancura.

Štvorica turistov ZVL Prešov sa chcela vydať na uvedenú túru, no pri teplote –15°C v Prešove štartovanie odmieta poslušnosť a darí sa to až po 15 minútach. Po snehu ani stopy, no po ceste cez Fijaš nám teplomer ukazval-20°C ráno o pol siedmej. Na námestí o tri štvrte na sedem je ešte tma, len osvetlený Betlehem. No päť minút pred siedmou prichádzali ďalší domáci účastníci. Trasa viedla zo Stropkova 200 m n.m. cez Bokšu stúpaním na turistickú chatu na Bani 526m.n.m. po prejdení piatich kilometrov. Pri stúpaní na Baňu sme boli očarení východom slnka nad mestom Stropkov. Pred chatou sme si dali hlt na zohriatie. Bolo už pol deviatej a tak sme šľapali plná zostava trinástich turistov najskôr po hrebeni, neskôr lesným úvozom na lúky, kde sme si dali desiatu, pokračovali cez lúky až do dediny Duplín. Na moste cez Ondavu sme odhadovali hrúbku ľadu. Po ceste sme odbočili na Potoky a v dobrej nálade stúpali k ďalšej chate. Je lovná sezóna a my sme vošli do honu miestnym poľovníkom. V slnečnom, ale mrazivom počasí sme došli na chatu na Kozej Brade 470 m n.m. V nohách sme mali stále iba pätnásť kilometrov. Pred chatou nás vítal Jozef Kmiť so slovanským zvykom – 57% hruškovou lahôdkou. Po vydýchaní nás pozýva na miestny hamburger – chlieb so „šmaľcom“ a cibuľou a pravou domácou kapustnicou, v ktorej nechýbalo dostatočné množstvo klobásy, húb a iných dobrôt. Veľmi ťažko sa nám opúšťal bohatý stôl v teplúčku. Dali sme slovo, že sa sem ešte vrátime. Lesnými cestami sme klesali až do obce Vyškovce a cez potok Chotčianky sme vchádzali do obce Chotča, kde dobre padne päťminútovka na oddych pred ďalším stúpaním na Vysokú 350 m n.m. za obcou Breznička. Po horských lúkach sme šľapali pod Vysokú 430m.n.m., kde pri starobylom kríži sme si vypočuli krátku históriu tohto miesta. Mai sme 150 krokov na tretiu chatu na Malej. V nohách stále iba 25 kilometrov a tak padla vhod zastávka na chate „na točni“ či stračej nôžke, ktorá po rozobratí v blízkej dedine vďaka Danielovi Rothovi a jeho priateľom je poskladaná a predlžená do dnešnej podoby. Vo vnútri sme obdivovali osvetlený sekretár, množstvo zachovaných starožitností, výhrevnú pec, ale aj bohaté menu v podobe pravej domácej slepačej polievky s domácimi rezancami, či „haluškami“. Na každého vyšla aj dupľa. Aj mäsko zo sliepky v matke prírode chutnalo oveľa viac ako doma. Aby sa nechytilo žalúdka, tak dobre padla aj tekutá prevencia. Obzerám albumy fotiek z prestavby tejto chatky akú som ešte nevidel ani vo filmoch, klobúk dole pred jej zhotoviteľmi a udržiavateľmi. V myšlienkach sa vraciam do svojho dedinského detstva. Vonku sa šerí a tak o šestnástej sa lúčime s pánom zo Soľníka a o sile osemnásť pocestných šľapeme na štvrtú chatu. Pri vstupe do lesa sme sa počkali a všetci si nasadili čelové svetlá. Ihneď ma prekvapila pripravenosť organizátorov reflexným označením ďalšej trasy pre nočný presun. Nálada je aj napriek tme vynikajúca – každý každému praje a tak po tridsiatich kilometroch sme došli na Ternyho chatu. Už zďaleka sme videli oheň, ktorý nás orientuje k chate. Som tu za uplynulý rok iba tretíkrát, no stále ma útulná chatka opantá svojim neopísateľným čarom. Vďaka baterkám z auta sme vchádzali do ledkami vysvietenej chaty s teplým šporákom. Aj keď nás bolo veľa – vrátane proviantnému družstvu iba dvadsať, všetci sme sa dostali dovnútra . Urobili sme zápis do knihy návštev. Nasledovalo pravé „kvašné“, lahodná kapustnica, varené údené koleno, slanina, klobása atď. Všetko podopreté tekutým. Hostina lepšia ako na vianočnom stole. Lahodný čaj sa nedá ani opísať. Bratia Ternovci sú chlapi na pohľadanie. V takej chate a s takými ľuďmi sa už dnes nestretáva a tak si to vrývam hlboko do pamäti. Každý každému praje. Neviem, čím som si to zaslúžil dostať sa do takého VIP kolektívu zlatých dievčat a zlatých chlapcov zo Stropkova. Úderom dvadsiatej hodiny sa lúčime s malebnou chalúpkou a úvozom dole lesom schádzame do Vojtoviec, kde obdivujeme perfektnú hviezdnu oblohu, ale aj had svätojánskych mušiek za sebou – turistov s čelovkami. Z chaty do mesta Stropkov to je už len dobrých šesť kilometrov a nám je už clivo za prežitím krásneho tretieho dňa a večera roku 2016. Spod Kozinca sme obdivovali krásne vysvetlené okresné mesto aj s hviezdami na oblohe. Okolo cintorína sme došli na námestie k Betlehemu o pol desiatej večer, po štrnástich hodinách a prejdení skoro 37 kilometrov, 1300 metroch výškových, s kamarátmi, ktorí majú radosť z pohybu v „Matke prírode“. S takýmito spriaznenými dušami sa v dnešnej dobe už často nestretávame. Sú to ľudia, z ktorých sála pozitívna energia, dobro, prajnosť a ochota pomôcť a podeliť sa nielen dobrým slovom. Ja osobne mám vystarané na niekoľko večerov pri usínaní si premietnuť a stráviť pekne prežité chvíle z tejto akcie „4 chaty“. Moje poďakovanie patrí od pánov Jožka Mikluša, Janka Pončáka, Antona Sopka a Fera Bednára zo ZVL Prešov všetkým dvadsiatim Stropkovčanom, ktorých nepoznáme či po mene alebo priezvisku, ktorý sa zúčastnili 2. ročníka akcie. Som osobne povďačný p. Jozefovi Kmiťovi za pozvanie na takúto VIP akciu v okolí Stropkova. Srdečná vďaka od VhŤ-áka Fera Bednára z Prešova.
F. Bednár

obrazok

redakcia | 27. 1. 2016 | Šport | Odkaz na článok | | 122x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou