smahu správy

25 rokov samosprávy na Slovensku

Je to už 25 rokov čo sa na Slovensku uskutočnili v dňoch 23. a 24 novembra 1990 prvé slobodné voľby do orgánov novovytvorenej samosprávy. Zákonom č. 369 o obecnom zriadení z roku 1990 sa vytvoril právny rámec konštituovania a fungovania samosprávy, ktorá začala pôsobiť nezávisle od štátnej správy a ktorá bola súčasťou nového duálneho systému spravovania veci verejných na Slovensku po novembri 1989.

Do roku 1990 pôsobili na Slovensku Národné výbory, ktorých konštituovanie, ale predovšetkým fungovanie bolo pod kuratelou straníckych orgánov Komunistickej strany a to od výberu poslancov, predsedov národných výborov až po menovanie výkonných tajomníkov miest a obci. Chod miest a obci bol po stránke organizačnej, finančnej, po stránke investičnej výstavby a celkového spoločenského života ovplyvňovaný rozhodnutiami Okresných národných výborov a okresných a miestnych straníckych orgánov Komunistickej strany.
Voľby v novembri 1990 boli začiatkom komunálnej politiky, boli začiatkom slobodnej voľby starostov obci, primátorov miest a poslancov obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev. Občania si už môžu slobodne a demokratický zvoliť z viacerých kandidátov svojho starostu, primátora a poslancov zastupiteľstiev vo voľbách, ktoré sa uskutočňujú väčšinovým systémom, čo znamená, že vo voľbách sú zvolení kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov od voličov. Na rozdiel od volieb do Národnej rady SR, kde sa volia poslanci pomerným systémom politických strán a hnutí je voľba do orgánov samosprávy viac priblížená k občanom, ktorí v danom meste žijú a ktorých život je priamo ovplyvnený rozhodnutiami volených zástupcov. Výber a slobodná voľba ľudí, ktorí riadia a rozhodujú o tom ako bude vyzerať obec, mesto, miestna časť, ktorí rozhodujú o miestnych daniach a poplatkoch, rozhodujú o tom čo sa v obci a meste postaví, rozhodujú o rozvoji a podpore športu a kultúry je tým najväčším prínosom samosprávy. Právo voliť a byť volený do samosprávy je výsadou, ktorú občan nadobudol po roku 1990, no na strane druhej je to aj zodpovednosť voličov za to koho do orgánov samosprávy zvolia, ale predovšetkým zodpovednosť tých ktorí sú zvolení a ktorí reálne ovplyvňujú život miest a obci. Priama voľba prináša aj priamu zodpovednosť volených zástupcov a s tým aj odpočet výsledkov ich práce a naplnenie sľubov, ktoré pred voľbami občanom dali. Kandidátov na starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev navrhujú jednotlivé politické strany a hnutia pôsobiace na politickej scéne Slovenska, no je tu aj možnosť uchádzať sa o voľbu do orgánov samosprávy nezávislým kandidátom, čo je zásadným rozdielom a určitou výhodou oproti parlamentným voľbám. Súčasný trend posledných komunálnych volieb naznačuje, že túto možnosť využíva čoraz viac kandidátov a do určitej miery je to aj výhodou pri slobodnom výkone mandátu zvolených poslancov, starostov a primátorov miest.
Z mojich dlhoročných skúsenosti z práce poslanca mestského zastupiteľstva v našom meste môžem subjektívne zhodnotiť fungovanie a vývoj samosprávy od prvých volieb do samosprávy v roku 1990 až podnes. V prvých volebných obdobiach bolo cítiť veľký entuziazmus a nadšenie zo slobodného výberu poslancov a primátorov miest a obci, v zastupiteľstvách vládla pracovná atmosféra a snaha zlepšovať obraz miest a obci. Poslanci vykonávali svoj mandát bez nároku na odmenu a ich vzťahy neovplyvňovala politická príslušnosť ich kandidatúry. Postupne sa však do práce zastupiteľstva, ale aj do práce mestských úradov dostávalo viac politiky, vznikali politické súboje poslaneckých skupín, z rokovania mestského zastupiteľstva sa vytratila vecnosť, ktorá bola veľa krát nahradená osobnými spormi prameniacimi z príslušnosti jednotlivých poslancov k politickým stranám, ktoré ich nominovali. Žiaľ, tento trend politických súbojov a prekáračiek bolo cítiť aj v našom meste, ale aj iných okolitých mestách a obciach, čo bolo na škodu predovšetkým pre chod a rozvoj konkrétnych miest a obci. Poslanecký mandát sa už nevníma ako česť reprezentovania občanov, ale mnohokrát ako prostriedok k osobnému prospechu, nadviazaniu lobistických väzieb a presadzovaniu záujmov podnikateľských skupín. Nie dobrým trendom je aj kumulácia viacerých verejných funkcií a to napríklad výkon poslaneckého mandátu v NR SR s výkonom funkcie primátora mesta, starostu obce alebo aj vykonávanie inej profesionálnej činnosti. Tento stav určite znižuje kvalitu výkonu tej ktorej verejnej a profesionálnej činnosti. Veľké rezervy vidím aj v činnosti stavovskej organizácie samosprávy a to v Združení miest a obci (ZMOS) Slovenska, ktoré namiesto reálneho zastupovania záujmov miest a obci mnoho krát podlieha politickému obchodovaniu s výkonnou mocou. Ich prvoradou úlohou by mala byť snaha o vecné riešenie problémov samosprávy, snaha o zjednodušenie čerpania prostriedkov z fondov EÚ a predovšetkým stabilizovanie financovania samosprávy cez zvýšené podielové dane a dotácie na výkon samosprávnych činnosti a prenesený výkon štátnej správy.
Samospráva na Slovensku sa za uplynulých 25 rokov postupne vyvíjala, menila sa k lepšiemu, vzhľad miest a obci zmenili k lepšiemu investičné aktivity naviazané na čerpanie zdrojov z európskych fondov, zvyšovala sa odborná vzdelanosť a výbava starostov obci, primátorov miest, ale aj poslancov zastupiteľstiev čo malo vplyv na kvalitu rozhodovania všetkých orgánov samosprávy. Doterajší život a fungovanie samosprávy na Slovensku ukázal, že vznik nezávislej samosprávy bol dobrým rozhodnutím a priniesol do života a rozvoju miest a obci oživenie a veľa dobrého.
Ing. Metod Burák

redakcia | 18. 11. 2015 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 93x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou