smahu správy

Stropkovskí filmári a herci natočili malometrážny film

obrazokSvoju premiéru mal počas kultúrneho víkendu

Poznám veľa ľudí, ktorí sú milovníkmi filmov. Niektorí preferujú romantiku, iní drámu, záleží na človeku. Dobrý seriál je pre mnohých relaxom, potešením či zábavou. Rôzne filmové žánre sa natáčajú po celom svete. Vedeli ste, že aj v našom malebnom mestečku sa prednedávnom dotočil malometrážny film? Svoju premiéru mal minulú sobotu v zrekonštruovanom kultúrnom stredisku. Porozprávali sme sa o ňom s dvoma mladými Stropkovčanmi – Lukášom Šalapom, ktorý je autorom scenáru a Dáriusom Barnášom, režisérom filmu.

Ako sa volá tento film?
Zapredaný.
Prečo práve takýto názov?
Lukáš: Celý príbeh je o zapredanom človeku. Keď som písal scenár, vedel som, že tento názov sa bude presne hodiť.
Dárius: Hlavným aktérom je Ryan, vojak druhej svetovej vojny. Počas nej bol postrelený. Keď sa preberie z kómy, lekári mu oznámia, že vojna skončila. Preto sa veľmi teší na svoju manželku Matilde a vtedy prichádza prvý zlom. Tá mu oznámi, že je vážne chorá a jej jedinou záchranou je drahá operácia. Ryan sa rozhodne pomôcť jej za každú cenu. V bare stretne svojho najlepšieho priateľa Phillipa, ktorý mu ponúkne nelegálnu prácu. Vojak je čestný chlap, preto ju najprv odmietne. Keď však vidí svoju umierajúcu ženu, zmení názor. Začne pracovať pre mafiu. Na manželkinu operáciu to však stále nestačí. Šéf podsvetia je ochotný poskytnúť mu viac peňazí za to, že zabije svojho kamaráta Phillipa. Ryan súhlasí. Prichádza však ďalšia facka. Napriek tomu, že splnil to, čo žiadal mafiánsky boss, Matildina operácia sa nevydarila a tak zomrela. Jedného dňa Rayenovi zaklope niekto na dvere a zjaví sa pred ním šéf mafie. V skutočnosti je to ale policajný inšpektor. Vojak skončí odsúdený vo väzení. Zrazu mu začne zvoniť budík a divák zisťuje, že to bol len sen. Krátko nato mu zavolá Phillip a idú robiť kšefty pre mafiu. Tentokrát ale naozaj. Je to zvláštna priepasť medzi rokom 1946, v ktorom sa sen odohráva a súčasnosťou.
Ako dlho trvá?
Trinásť minút. Celé trvanie je rýchle, ale pri jeho pozeraní majú ľudia pocit, akoby to trvalo aspoň pol hodinu.
Koľko hercov tam dokopy hrá?
Šesť.
Kde sa to natáčalo?
V Sitníku a v Stropkove. Viac bolo interiérových scén, exteriér bol len dvakrát. Ten bol akurát pri scénach, kde hlavná postava pašovala drogy.
Ako ste si vyberali hercov?
Na natočenie filmu sme mali veľmi krátky čas, čiže sme museli improvizovať aj s hercami. Ale s ich výkonom sme veľmi spokojní. Väčšina z nich už mala nejaké skúsenosti s divadlom. Pôvodný scenár bol trochu iný, ale pri natáčaní sme prišli aj na nové nápady a v niektorých etapách sme to pozmenili.
Ako dlho ste natáčali?
Asi päť dní. Robilo sa však od rána do večera. Strih trval asi tri dni. Premiéra bola v Mestskom kultúrnom stredisku v Stropkove.
Aké ste mali očakávania? Splnili sa, alebo vás, naopak, niečo sklamalo?
Dárius: Ja ako režisér som veľmi spokojný, ak vezmem do úvahy aj fakt, že to bol môj prvý film. Dokonca, keď sa tento film premietal na okresnom kole súťaže CINEAMA 2015, porota ma veľmi chválila. Spomenuli, že na sedemnásťročného chalana, je veľká odvaha zrežírovať, natočiť a zostrihať film, ktorý za takú krátku dobru prejde toľkými zvratmi.
Lukáš: Myslím, že je jednoduchšie natočiť dlhší film ako ten kratší. Pri dlhom má človek viac priestoru, času na realizáciu. V Zapredanom sa odohrá počas trinástich minút päť alebo šesť zvratov, čo je podľa mňa celkom dobrý výsledok.
Čo na film hovorili vaši najbližší?
Dárius: Všetci boli očarení, podporu sme cítili asi od všetkých.
Lukáš: Najprv sme mali v pláne natočiť klasický, dlhý film. Potom nás však Anežka Madzinová upozornila na súťaž CINEAMA, na ktorej sa premietajú malometrážne filmy. Podmienkou je, že musia trvať maximálne 20 minút. Tak sme to skúsili. Z okresného kola sme postúpili na krajské, na tom sa však náš film neobjavil. Doteraz nevieme prečo, ale je to v štádiu riešenia. Anežke by sme sa zároveň chceli veľmi pekne poďakovať, bez nej by sme to určite nezvládli. Vždy nás podporila. Už keď sme išli z posledných síl, ona bola pre nás vždy oporou.
Foto: A. Hričan

obrazok

redakcia | 29. 4. 2015 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 223x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou