smahu správy

Päťdesiatnik Johan Parilák

obrazokSúčasní šesťdesiatnici a starší niekedy možno až nostalgicky spomínajú na časy, kedy bol v Stropkove futbal tým najsilnejším fenoménom. Tú „zlatú“ éru futbalu v našom meste sme tvorili spoločne všetci – najmä hráči za aktívnej pomoci funkcionárov.

Do tejto „zlatej“ generácie zákonite patrí aj Jozef „Johan“ Parilák. V niektorých zápasoch bol fanúšikmi zatracovaný, no vo väčšine z nich „zbožňovaný.“ Johan totiž bol futbalistom, ktorý na ihrisku dokázal divy, no niekedy svojim výkonom „brnkal“ aj na nervy. No ako hovoria bratia Česi „né každý den je posvícení.“
Johan má v rodnom liste v kolónke dátum narodenia napísané nemenné čísla – 19. marec 1965. Čiže pred niekoľkými dňami oslávil krásne životné jubileum. S futbalom začínal samozrejme v Stropkove a jeho prvým trénerom bol František Kasarda. Ďalej ho v žiackom veku trénersky viedli Peter Bochnovič a Jozef Tabiš. Ako stredoškolák bol na hosťovaní v Snine, kde tri roky hral prvú dorasteneckú ligu. Po ročnom pôsobení v materskom klube odišiel na vtedy ešte povinnú dvojročnú základnú službu do Vojenskej telovýchovnej jednoty Sereď, v drese ktorej hral druhú najvyššiu slovenskú súťaž. Po návrate opäť pôsobil v rodnom Stropkove a ako 28-ročný zaujal „skautov“ prvoligového Bardejova a ako nám sám povedal, na jeho prestupe Stropkov pravdepodobne zarobil najvyššiu finančnú sumu v celej svojej histórii. Následne nasledoval prestup do poľského Zamošča, kde išiel spolu s Ľubom Horochoničom. Ten sa však v príprave zranil a tak Johan zostal u nášho severného suseda sám. Tam pôsobil iba sezónu, lebo po narodení dievčat – dvojčiat sa musel vrátiť domov. Mal vtedy tridsať rokov a ešte ďalších šesť rokov opäť nosil dres v modro-bielych farbách rodného Stropkova. Aktívnu hráčsku kariéru zakončil v Breznici. Ako tréner bol asistentom pri staršom doraste počas pôsobenia Petra Gombára a Jozefa Lehockého pri tomto mužstve.
Toľko výpočet futbalových aktivít päťdesiatnika Johana Pariláka. Nedá mi, aby som nespomenul aspoň jednu udalosť, na ktorú sa nedá zabudnúť. Johan bol z hráčov, ktorí v mužstve Stropkova pôsobili počas môjho pôsobenia pri ňom ako vedúceho mužstva, určite najväčším jedákom. Nejakým jedlom by určite nepohrdol ani počas polčasovej prestávky. Spomínam si, že bolo niekoľko takých zápasov, keď sme boli na dvojdňovom výjazde, že pri raňajkách som mu osobne zabezpečil minimálne dva rožky so šunkou, lebo ako ma presviedčal, on bude pred zápasom hladný. A to ešte 3 až 3,5 hodiny pred úvodným hvizdom bol obed. No Johan tvrdil, že on ak pôjde hladný na ihrisko tak sa mu hra dariť nebude. Samozrejme, že o tom vtedajší tréner Vlado Rusnák nevedel, pretože by nás oboch roztrhal v zuboch. Niekedy mu tie rožky „padli“ na úžitok, niekedy mu asi dlhšie ležali v žalúdku. No opäť sa vraciam na vyššie citované české príslovie. ŽIVIJÓ, Johan!
P. Barilla

obrazok

redakcia | 1. 4. 2015 | Šport | Odkaz na článok | | 191x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou