smahu správy

Jozef Šeršeň verí, že sa z neho raz stane majster v kreslení

obrazok„Kritika mi nevadí, naopak, dokáže ma posúvať dopredu.“

Prednedávnom sa v čitárni mestskej knižnice uskutočnila vernisáž súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarný Stropkov 2015. Jedným z víťazov v kategórii kresba sa stal Stropkovčan Jozef Šeršeň. Oslovili sme ho a on nám porozprával o tomto umení. Tiež spomenul svoje začiatky, úspechy, ale aj ťažšie chvíle súvisiace s jeho záľubou.

Kreslenie vnímaš len ako koníček, alebo by si sa ním chcel raz živiť?
Chcel by som ho brať hlavne ako koníček, ktorým by som sa mohol živiť. Nikdy to nechcem brať ako prácu v tom zmysle, že by som už od skorého rána kreslil obrazy. Veľa ľudí svoje povolanie časom znenávidí, po tom ja netúžim. Výtvarné umenie vnímam ako niečo, čo ma baví. Chcem to robiť a zdokonaľovať sa v tom.
Mal si po kom zdediť talent?
Môj starý otec Ladislav Šeršeň je v našej rodine veľká hviezda v olejomaľbe. Tiež je známa maliarska osobnosť, hlavne v Stropkove. Talent som zdedil aj po mame, ktorá kedysi v mladom veku kreslila. Neskôr sa však tomu prestala venovať.
Pamätáš si ešte na svoj prvý obraz?
Ťažko povedať, ktorý obraz bol pre mňa prvým. Skôr by som spomenul ten, pri ktorom som sa prvýkrát ako pätnásťročný trápil. Maľoval som ho temperovými farbami a bol to obraz dvoch japonských ponoriek na vodnej hladine pri západe slnka. Potom som ho daroval otcovi k narodeninám. Som rád, že vďaka tomu dokážem iným vyčariť na tvári úsmev. Je to naozaj príjemný pocit, ak môžete druhých robiť šťastnými svojou prácou, talentom, ktorý je zároveň darom.
Aké máš plány do budúcna? Chcel by si sa raz kresleniu venovať profesionálne?
V budúcnosti by som chcel určite ďalej kresliť. Tiež je mojím snom vlastný ateliér. V ňom by som mal skupinu ľudí, s ktorými by som spolupracoval. Mám už aj predstavu, ako to zrealizujem.
Koľko hodín denne sa venuješ tejto záľube?
Nie každý deň tvorím. Ako každý človek, aj ja si potrebujem oddýchnuť, aby som sa mohol s chuťou pustiť do ďalšej práce. Avšak keď maľujem, tak asi dve až štyri hodiny denne. Inokedy je to aj sedem hodín. Hlavne, ak ma súri termín odovzdania nejakej práce. V takom prípade viem potiahnuť aj „nočnú“.
Mal si chvíle, keď si si pomyslel, že už máš toho dosť a najradšej by si skončil?
Priznám sa, že mi to už napadlo. Bolo to však pod vplyvom nejakých obmedzení, napríklad školy. Stalo sa mi aj to, že som musel maľovať niečo, čo som nechcel. To ma demotivovalo. Nemám rád takéto obmedzenia. Človeka to prestane baviť, keď musí realizovať predstavy iných. Iné zas je, keď vás niekto usmerní a dá vám na výber rozhodnúť sa.
Stíhaš pri kreslení aj iné záľuby?
Áno, popritom chodím na vysokú školu, venujem sa športu, ktorý sa volá workout a bojovému umeniu systema.
Akú techniku si použil pri kreslení víťazného obrazu a aké sú tvoje najobľúbenejšie?
Bola to kresba ceruzkou, vďaka ktorej som vyhral. No použil som špeciálne ceruzy 9B, ktoré je možné málokde kúpiť, vyrábajú sa v Rakúsku. Najnovšie som si kúpil sadu akvarelových farbičiek, ktoré majú výrazný pigment a vo svete sú veľkým trendom. Sú však veľmi drahé, ich cena sa pohybuje od 60 do 400 eur. Vďaka svojmu dedovi dobre ovládam aj maľbu s olejom, tiež akrylom či temperkami. Napríklad amatérsky výtvarník Peter Vateha mi pomohol objaviť v sebe vzťah k drevorezbe. Naposledy bola pre mňa novou skúsenosťou maľba na stenu, ktorú som minulého roku robil v jednom zo stropkovských barov.
Aké obrazy maľuješ najradšej?
Nemám presný typ obrazov, ktorým sa venujem ako sérii a kreslím ich pravidelne. No rád maľujem zvieratá. Keď som bol malý chlapec, najradšej som kreslil dinosaury. Dnes radšej kreslím a maľujem to, čo sa mi páči a čo je pre mňa zaujímavé. Hlavne to musí mať myšlienku a duchaplnosť.
Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Prichádza to samo, keď ma niečo zaujme, jednoducho si to zapamätám. Veľa vecí si dokážem udržať v hlave aj niekoľko rokov a potom to dať na papier. Dokážu ma inšpirovať aj ľudia, hlavne moja priateľka. Som vďačný za každý nápad a myšlienku.
Kto je tvojim najväčším fanúšikom?
Hlavne moja rodina a priateľka, tiež moji blízki, ale aj ľudia, ktorých vôbec nepoznám, no sú fanúšikmi mojej stránky. Neraz sa mi stalo, že ma ľudia poznávajú na ulici ako umelca, ktorý kreslí a maľuje.
Máš vyštudovanú aj nejakú školu s týmto zameraním? Prípadne, absolvoval si nejaké kurzy, krúžky?
Ako deväťročného ma mama dala do ľudovej školy umenia. Tam som vydržal rok a pol, potom som dlho nekreslil. Táto prestávka trvala štyri roky. Až koncom základnej školy som sa tomu začal opäť venovať a prihlásil som sa na Strednú priemyselnú školu odevnú. Študoval som scénickú kostýmovú tvorbu. Vďaka tomu som sa naučil základy kreslenia, maľby a šitia, samozrejme. V súčasnosti študujem záhradnú a krajinnú architektúru. Naschvál som si vyberal školy, ktoré majú iné zameranie, aby som sa viac naučil.
Si voči sebe kritický?
Áno, som. Neraz sa mi stalo, že som roztrhol papier, či zlomil ceruzku. Vždy som však vzal nový a začal odznova. Veď vďaka neúspechom sa dokážeme veľa naučiť a posúvať sa dopredu.
Aké sú tvoje doterajšie najväčšie úspechy?
Mojim najväčším úspechom bola výstava v Rakúsku pred dvoma rokmi. Pre mňa je úspechom každý obraz, výstava či súťaž, na ktorej môžu ľudia obdivovať, ale aj kritizovať. Keďže veľmi dobre znášam kritiku, dokážem sa vďaka nej posúvať vpred. Naopak, nerád počujem, ak mi niekto povie, že je to fantastické. Na druhej strane som však za to veľmi vďačný, lebo takáto pochvala ma teší.
-pet-

obrazok obrazok obrazok

redakcia | 11. 3. 2015 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 504x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou