smahu správy

Začínajúca letuška preletela takmer celý svet

obrazok„Splnil sa mi sen, ktorý mi život prevrátil na ruby.“

Letuška a steward. To je povolanie, ktoré je určite snom mnohých žien, ale istotne aj niektorých mužov. Spoznávať nových ľudí, krajiny, zažiť vždy niečo nové, no komu by sa to nepáčilo? O týchto skvelých veciach, ale aj o negatívach tejto práce porozprávala mladá letuška Júlia Tatárová pochádzajúca z východného Slovenska. Pracuje v spoločnosti Emirates.

Ako si sa dostala k tejto práci?
Najprv som pracovala v Londýne ako čašníčka, tam som už mala po čase všetkého dosť, tak som si túto prácu vyhľadala na internete a zistila si o nej viac, než som dovtedy vedela. Vždy som sa totiž chcela stať letuškou. Aplikovala som online a asi o dva týždne na to ma pozvali na pohovor, ktorým som prešla až do finále. Približne po dvoch mesiacoch mi zavolali, že som získala túto prácu.
Ako to vnímala tvoja rodina?
Súrodenci ma v tom veľmi podporovali. Otec bol zásadne proti, keď sa dozvedel, že som bola na pohovore. Nechcel, aby som šla do nejakej moslimskej krajiny, keď ma však vzali, bol šťastný a povedal mi, aby som to skúsila.
Aké si mala očakávania?
Určite obrovské, pretože sa mi splnil môj veľký sen, akurát, že nie všetko bolo a je také ružové, ako sa môže zdať v časopisoch, alebo na nejakých fotkách. Na druhej strane mi táto práca dala veľmi veľa. Plánujem v nej ostať minimálne dva a pol roka, pokiaľ mi neskončí môj kontrakt a potom by som chcela pokračovať ďalej, ak to bude možné. V tejto práci veľa závisí od šťastia aj od ohlasov na vašu osobu.
Je niečo, čo ťa sklamalo?
Ani nie že sklamalo, skôr som nečakala to, že budem až tak veľmi fyzicky unavená, že si na to moje telo bude musieť zvykať a že to bude mať vplyv aj na moju psychiku. Veľakrát cítim napríklad úzkosť, pocit samoty. Síce mám veľa kolegov, ale tí sa stále menia, stále sú cudzí a noví. Zvyknem si s niekým pracovať, obľúbim si ho a zrazu s ním už nebudem mať ani jeden let. Aj to sa stáva. Tiež mám v Dubaji spolubývajúcu, ale keďže má inak lety ako ja, niekedy sa vidíme až po dvoch týždňoch. Bolesť nôh je ďalšia vec. Je spôsobená tým, že som veľmi často vo výškach. Každý rok je jeden mesiac, kedy majú právo zavolať nás hocikedy bez skoršieho ohlásenia na akýkoľvek let, hocikam a na hocijako dlho. Raz sa mi stalo, že som bola s kamarátmi vonku a na ďalší deň mi volali práve ohľadom toho letu. Dúfala som, že to bude len niečo krátke, trvalo to však 14 hodín, pričom sme ešte mali trojhodinové meškanie, čiže dokopy som nespala asi dva dni, lebo hneď po ňom som išla na ďalší let, ktorý som už mala riadne v rozpise. Ten našťastie nebol až tak dlhý. Odvtedy som si povedala, že si budem musieť dávať na takéto veci pozor. Na druhej strane v tejto práci spoznáte veľa nových ľudí z rôznych kútov sveta, nazbierate nové kontakty, uvidíte krajiny, ktoré by ste za normálnych okolností nikdy nevideli, máte možnosť ochutnať jedlá z iných krajín a zaujímavé a zároveň krásne je na tom to, že ste na nejakom mieste a o pár hodín ste niekde úplne inde.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Keď mám let napríklad o desiatej ráno, pred každou službou sa začnem pripravovať zhruba štyri hodiny. Väčšinou noc pred odletom sa snažím zbaliť si kufor. Do práce musím prísť vždy dve hodiny vopred, stačí, ak mám meškanie hoci len päť sekúnd, tak to berú ako neprítomnosť v práci, tri takéto absencie znamenajú problém, vlastne, už po prvej sa vám ozve manažér. Takže ak napríklad cítite, že ste chorá, musíte to dať vedieť aspoň šesť hodín pred odletom.
Ako zvykneš relaxovať?
Milujem spánok, ten je pre mňa najdôležitejší a nikdy som si ho nevážila tak, ako pri tejto práci, aj keď dokážem spať maximálne šesť hodín a potom sa už budím. Je to spôsobené tým, že lietam po rôznych krajinách a v jednej je iný čas ako v tej ďalšej a podobne. Inak idem rada na kávu s kamarátmi, k bazénu, niekedy si idem zabehať alebo si prečítam dobrú knihu.
Čo by si poradila ľuďom, ktorí by mali záujem o takéto povolanie?
Angličtina je určite na prvom mieste. Tiež veľa ľudí robí chybu, ak si myslí, že keď napríklad predtým robili čašníka alebo čašníčku, nemôže im to pomôcť, hanbia sa za to. Opak je však pravdou. Je potrebné uviesť každú jednu pracovnú skúsenosť, letuška tiež obsluhuje ľudí, takže prax v bare či v reštaurácii je veľkou výhodou a celkovo aj práce, kde je potrebná komunikácia s ľuďmi. Za pokus to určite stojí.
-pet-

obrazok

redakcia | 4. 3. 2015 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 414x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou