smahu správy

Bezdomovec sa odrazil odo dna a začal opäť žiť

V živote sa človeku prihodí všeličo, ako sa hovorí – raz si hore, raz si dole. Ľudia si prežijú radosť aj smútok, prekvapenia aj sklamania, vzostupy, ale aj pády. O jednom takomto veľkom páde, facke od života a následnom vzostupe je tento príbeh, príbeh človeka, ktorý bol kedysi bez domova a postupne stratil všetko, čo mal, stratil sám seba, dostal však druhú šancu, ktorú využil a môže byť príkladom pre všetkých s podobným osudom.

Pán Dominik bol bezdomovcom desať rokov s prestávkami, počas ktorých bol vo väzení a v psychiatrickej liečebni. Predtým, než sa mu všetko otočilo naruby, viedol bežný život, mal manželku, dve deti, chodil do práce. Ako sám hovorí, problém s alkoholom u neho prepukol už v rannom veku, keď mal pätnásť rokov. „Cítil som sa menejcenný, keď som si vypil, cítil som sa lepšie, všetko išlo ľahšie, svet bol krajší.“ Ženatý bol sedem rokov, jeho závislosť od alkoholu neprestávala, práve naopak, a tak sa s ním manželka rozviedla. Vyplatila ho z ich spoločného rodinného domu, za ktorý získal vtedajších 200 000 korún. Kam smerovali jeho prvé kroky po rozpade manželstva? Čakala som, že jeho odpoveď bude: „Išiel som sa opiť.“ Skutočnosť však bola horšia. Dominik už pár mesiacov počas toho, ako bol ešte ženatý, žil u drogového dílera, ku ktorému prišiel aj hneď po rozvode. „Dal som mu polovicu peňazí z domu a v hlave som mal už plán, že keď mi dávky za predplatenú sumu dôjdu, pichnem si ‚zlatú‘ a skoncujem so všetkým.“ To mu však našťastie nevyšlo, aj keď sa o to pokúsil. Prebral sa na áre a ocitol sa v psychiatrickej liečebni. Dominik spomína na to, že vtedy ho otec sklamal, práve on mu povedal, že keď sa dá liečiť, môže sa vrátiť domov, keď sa však vrátil z liečenia, dvere jeho rodičov ostali pred ním stále zatvorené. Inak sa nesklamal v nikom. „Nemal som žiadne očakávania a tak som sa ani nemohol sklamať.“ Drogy u neho hrali prvé husle naďalej, kvôli nim bol ochotný urobiť všetko. Z dôvodu, aby si ich mal z čoho zaplatiť, robil rôzne podvody, fiktívne dlhy a podobne, a tak sa dostal do väzenia, kde strávil rok. Keď ho prepustili na slobodu, ocitol sa na ulici. Spoznal človeka, ktorý ho „priučil“ žobráčeniu. Práve o ňom hovorí ako o skutočnom priateľovi, ktorého stretol počas toho ako bol bezdomovcom. Spomínaný kamarát už nie je medzi nami, zomrel na závislosť od alkoholu. „S tým kamarátom sme sa niekedy nevideli aj niekoľko mesiacov, keď sme sa pohádali, ale vždy sme sa nejako našli,“ spomína s úsmevom. Dominik „prežobráčil“ azda celé Slovensko, až sa ocitol v Prešove. Ako sám hovorí – našťastie. Tu dostal druhú šancu. Raz, keď sa bol počas zimného večera zohriať v jednej pizzerii, sa k nemu prihovorili dve vysokoškoláčky, s ktorými sa dohodol, že ho na ďalší deň vezmú na charitu. „Veľmi sa mi tam nechcelo, nevedel som si totiž predstaviť, že nebudem celý deň piť len preto, aby som mal v noci kde spať, ale nakoniec som súhlasil,“ dodáva. Na charite ho však vziať nechceli, lebo mal zápal pľúc a tak sa musel najprv vyliečiť. Druhý pokus dostať sa na charitu v Prešove už keď bol zdravý, bol zase neúspešný, pretože Dominik nemal občiansky preukaz a tak mu jeho „anjeli strážni“, dve vysokoškoláčky, nejako vybavili charitu v Košiciach, kde mu zaplatili dva týždne. Po dvoch týždňoch mu jedno z tých dievčat, Deniska, navrhla, aby išiel bývať na chvíľu k nim. „Deniska žila len s mamou, nakoniec z tej chvíľky bolo pol roka, Deniska chodila do školy, mamka do práce a ja som bol domáca pani, varil som, žehlil, upratoval.“ Počas tohto pobytu som si uvedomoval, že by som chcel zmeniť svoj život a nechcel som byť ani u nich doma na príťaž a tak som si nejako, už s občianskym preukazom, vybavil charitu. Práve tam som spoznal svoju terajšiu manželku Ivetku a začal som predávať časopis Cesta. „Ivetka mala v domove šesť detí a jedno na ceste, požiadala ma, aby som sa stal krstným otcom jej syna, ktorý mal prísť na svet, súhlasil som a tak som bol svojej manželke najprv kmotor a až tak manžel,“ smeje sa Dominik. Spolu vytvorili také podmienky, aby sa k nim deti mohli vrátiť, dokonca sa im podarilo prenajať si malý bytík, z ktorého sa však časom museli vysťahovať, lebo majiteľ chcel toto bývanie pre svojho syna a tak sa vrátili aj s deťmi naspäť na charitu. Aj tak sa však nevzdávali. Počas toho ako Dominik predával tento časopis, mal na strome vyvesenú tabuľku s nápisom: Hľadám podnájom pre seba a svoju rodinu. Po pol roku sa na nich usmialo šťastie a teraz bývajú v jednej dedinke pri Prešove v rodinnom dome spolu s babkou. ****„Táto babka je rada, že nie je v takom veľkom dome sama a my sme radi, že máme kde bývať. Z jedného dňa na druhý sme mali strechu nad hlavou, babku, psa aj mačku,“*** spokojne hovorí Dominik. Tvrdí, že vo svojom živote neľutuje vôbec nič, že všetko je tak, ako má byť a všetko má svoj dôvod. Dnes je rád, že už desať rokov nepije, dokonca prestal aj fajčiť. „Alkoholu sa však nemôžem ani dotknúť, zo skúsenosti iných viem, že pre ľudí podobných mne je jeden veľa a desať málo, preto neriskujem,“ usmieva sa. Spýtala som sa ho, či by si nechcel nájsť nejaké iné povolanie, lepšie platené. Trošku smutne odpovedá: „Rád by som, ale nemôžem, mám také dlhy, že by som potreboval minimálne desať životov na to, aby som ich splatil, aj to by bolo málo.“ Dominik je totiž tak zadlžený, že na všetko by mu ihneď siahol exekútor a ten do predaja tohto časopisu nevidí. Jeho manželka dostala pri pôrode toho najmenšieho mozgovú príhodu a tak nemôže pracovať, stará sa však o ich päť detí, ďalšie dve sú už dospelé a samostatné. Dominik sa niekedy stretáva aj s ľuďmi, ktorí sú bez domova. „Keď môžem, pomôžem im, oni mi za to na oplátku napríklad vyberú dieťa zo školy. Nikdy nezabudnem, kde som bol niekedy aj ja,“ hovorí.
-pet-

redakcia | 4. 2. 2015 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 330x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou