smahu správy

Stropkov ako súčasť zaniknutej Zemplínskej župy

Koncom tohto roka si budeme pripomínať 92 rokov od zániku Zemplínskej župy. Stropkov bol jej súčasťou, preto si pripomenieme históriu a územný rozsah tohto administratívneho územného celku. Župy sa na Slovensku vyvinuli zo stolíc a tie z kráľovských komitátov. Základný rozdiel medzi komitátom, stolicou a župou je v tom, že kým v období komitátov bola takmer celá krajina kráľovským majetkom, stolice boli šľachtickými jednotkami a župy zasa štátnymi jednotkami. Vznik Zemplínskeho komitátu sa predpokladá v prvej polovici 11. storočia. Administratívnym centrom bolo hradisko Zemnen (zemské hradište). Maďarizovaný názov hradiska a dediny do tvaru Zemplén sa neskôr stal základom pre pomenovanie komitátu. V dôsledku početných darovaní kráľovských majetkov šľachticom i zemanom sa vplyv zemplínskej šľachty zväčšoval, výsledkom bola premena kráľovského Zemplínskeho komitátu na Zemplínsku stolicu (13. storočie), ako inštitúciu šľachty. Najvýznamnejším orgánom stoličnej správy bola generálna kongregácia, inak povedané stoličné zhromaždenie. Na čele stál župan, ktorý mal po ruke aj ďalších „úradníkov“. Administratívnym centrom sa stalo mesto Zemplín. Ďalší zlom vo vývoji nastal v roku 1849 kedy dochádza k zmene Zemplínskej stolice na župu. Hlavným orgánom župy bol župný výbor. Sídlom bolo mesto Sátoraljaújhely, neskôr po rozpade Rakúsko-Uhorska, Trebišov, neskôr Michalovce, a nakoniec aj Košice. Bývalý administratívny celok Zemplín sa rozprestieral na území súčasných okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Trebišov prevažnej časti okresu Vranov nad Topľou, najvýchodnejšej časti okresu Stropkov a západnej časti okresu Michalovce, pokračoval na územie súčasného Maďarska až po sútok Bodrogu a Slanej s Hornádom. Preto nájdeme v staršej literatúre pojmy ako Horný Zemplín – Felsö Zemplén (Slovensko) a Dolný Zemplín – Alsö Zemplén (Maďarsko). To bolo pôvodné územie, ktoré sa ale časom menilo. Zemplín tak ako ho chápeme dnes sa sformoval po roku 1918, kedy dochádza k novému územno-správnemu členeniu. Došlo k spojeniu dvoch bývalých uhorských žúp a to Zemplínskej a časti Užskej župy (len západná časť, ku ktorej patrili Sobrance a Veľké Kapušany). V 1. polovici 11. storočia siahali hranice Zemplína na severe po rieku Latorica, do prvej polovice 14. storočia dosiahli líniu, ktorá bola až do roku 1918 hranicou Poľska a Uhorska a po roku 1918 československo-poľskou hranicou. Hranice Zemplína boli prevažne prirodzené (chrbát Slanských vrchov a Vihorlatu, rieka Laborec, Latorica a Tisa), menili sa len málo, a to v severnom úseku voči Šarišu, berúc do úvahy aj fakt o pričlenení západnej časti Užskej župy. Tento územno-správny celok ako sme už v úvode naznačili zanikol koncom roka 1922. Po tomto roku dochádzalo ešte niekoľkokrát k rôznym územným reorganizáciám, týkajúcich sa aj Zemplína, ktorý tak už nikdy nenadobudol pôvodný rozmer. V súčasnosti pojem Zemplín v sebe zahŕňa na základe predchádzajúceho vývoja tieto mestá Medzilaborce, Stropkov, Humenné, Snina, Vranov nad Topľou, Strážske, Michalovce, Sečovce, Trebišov, Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec a z bývalej Užskej župy mestá Sobrance a Veľké Kapušany.
Mgr. S. Rovňáková, historička múzea v Stropkove

redakcia | 24. 12. 2014 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 197x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou