smahu správy

Odchovanec MŠK Tesla Jozef Tirer pôsobí piaty rok v thajskej lige

Zažil vojenský prevrat, povodne i vyrabované obchody, napriek tomu si to tam pochvaľuje

Už štyri a pol roka pôsobí stropkovský odchovanec Jozef Tirer v exotickom Thajsku. Po odchode z materského klubu pôsobil v Michalovciach, českom Hlučíne a naposledy v Podbrezovej. Odtiaľ sa v lete roku 2009 vydal do futbalovo málo známej krajiny na juhovýchode Ázie. S tamojším ligovým klubom TOT Sport Club podpísal zmluvu a začal tak úspešnú anabázu v thajskej profesionálnej lige. J. Tirer bude mať vo februári 31 rokov a aj keď je podľa vlastných slov domácimi vnímaný ako starší hráč, vešať kopačky na klinec sa v exotickej krajine rozhodne nechystá.

Ako si sa vlastne dostal k angažmánu v Thajsku?
V roku 2008 som odišiel na hosťovanie z Podbrezovej do Michaloviec. V Podbrezovej nastali problémy, keď sa klub odhlásil z II. ligy v priebehu súťaže. V zime som už nemohol prestúpiť a hrať za tretí klub v jednej sezóne. Jediná možnosť bola ísť niekde, kde súťaž začínala v januári. Do Thajska išiel ešte predo mnou jeden môj spoluhráč, ktorý tam podpísal zmluvu. Následne mi zavolal, že v jeho tíme potrebujú posilu do zálohy. Prišlo mi to vhod a od leta 2009 som teda v Thajsku.
Aké boli tvoje prvé dojmy z futbalového Thajska?
V tom období začínala v krajine profesionálna futbalová liga. Všade tam vládol veľký futbalový boom. Stavali sa nové štadióny a o futbal bol veľký záujem. Nabral na popularite aj vďaka cudzincom, ktorí tam začali predvádzať moderný futbal. Všetko bolo široko medializované, ligové zápasy vysielali televízie. Futbalisti sú tam populárni, vo veľkom sa predávajú dresy, organizujú autogramiády. Po futbalovej stránke to tam stále napreduje. Napríklad v tomto roku tam trénoval bývalý tréner Chelsea Avram Grant, pôsobil tam Sven Goran Eriksson a ďalší. Európski tréneri so svojimi asistentmi preniesli do tamojšieho futbalu množstvo svojich skúseností a pritiahli aj kvalitných hráčov, vďaka ktorým ide úroveň súťaží nahor. Hral tam napríklad bývalý anglický reprezentant Robbie Fowler, kvalitní hráči zo Španielska, Francúzska i USA. V posledných rokoch začali prichádzať reprezentanti Macedónska či Srbska. Aj pre cudzincov sa však pomaly menia kritériá. Na začiatku mohli byť na súpiske siedmi, hrať mohli piati, pre Ďalšiu sezónu tento počet znížili už len na piatich hráčov na súpiske a štyria môžu hrať. Čo sa týka štýlu hry, je to tam rôznorodé. Záleží od toho, kto je v danom klube trénerom – či Španiel, Angličan a podobne. Ako som spomínal, úroveň ligy napreduje a aj domáci hráči robia pokroky. Myslím si, že najlepšie tímy v thajskej lige sa pokojne môžu porovnávať s najlepšími slovenskými.
V koľkých kluboch si tam pôsobil?
V tejto sezóne som hral za tím Air Force AVIA. V roku 2009 som začínal v TOT Sport Club, neskôr som pokračoval v FC Nakhon, FC Bangkok a PTT Rayong. Na európske vnímanie možno veľa klubov za taký čas, ale funguje to tam úplne ináč ako tu. Tam sa podpisujú zmluvy len na rok a po sezóne som voľným hráčom a nemám žiadne záväzky voči klubu. Aj preto je tam veľký pohyb hráčov. V tomto ročníku som pôsobil v prvej lige, hral som aj tamojšiu druhú najvyššiu súťaž.
Na akej úrovni je tam futbalová infraštruktúra?
U tých najlepších tímov je to na veľmi vysokej úrovni. Majitelia investujú do výstavby moderných štadiónov na anglický spôsob. Domáci majú o futbal veľký záujem a často hráme pred vypredanými štadiónmi. Kapacita niektorých je aj 30 tisíc ľudí. Aj keď nie všetky kluby fungujú na plne profesionálnej úrovni v tom pravom slova zmysle, aj u nich je badateľný veľký progres. Súvisí to s tým, že menšie kluby, ktoré postupujú z roka na rok vyššie, sa ešte len učia profesionalizmu. Ale ide im to dobre. Podobne thajská reprezentácia. Tá naberá veľké skúsenosti v zápasoch s európskymi veľkoklubmi a výrazne napreduje. Teraz napríklad vyhrali prestížny ázijský turnaj.
A čo práca s futbalovou mládežou?
Keď som tam prišiel pred piatimi rokmi, nevidel som tam žiadnych mladých futbalistov. Teraz skončila sezóna mužov a hneď začala sezóna mládeže. Aj v tomto smere to tam napreduje. Začali aplikovať európsky model práce s mládežou a vytvárať podmienky pre ich futbalový rast.
Ako si si zvykal na život v Ázii?
Je to veľká skúsenosť, človek je odkázaný sám na seba, veľa vecí sa musí naučiť. Prvý rok sme boli piati Slováci v jednom klube, takže to bolo jednoduchšie. Bolo to výborné na ihrisku i mimo neho. Po polroku som však prestúpil do nového klubu a ostal sám. To už bolo zložitejšie. Ale ten rok mi dal veľmi veľa – musel som sa posunúť v komunikácii, prekonať jazykovú bariéru, vedieť dojednať zmluvu, víza atď.
Thajsku sa nevyhýbajú problémy súvisiace s politickým napätím a krajina bola nedávno postihnutá rozsiahlymi povodňami. Ako si vnímal túto stránku života v krajine?
Práve teraz tam prebieha vojenský prevrat, posledný bol pred piatimi rokmi. Bolo to zo začiatku zložité, platil zákaz vychádzania a ďalšie opatrenia na stabilizáciu situácie. V takýchto prípadoch nám dajú pokyny, ktorých sa máme držať. Napríklad naposledy som hral za armádny klub. Skončili sme tréning a spoluhráči išli následne do služby do mesta strážiť. Pred rokom, keď som pôsobil v Bangkoku, postihli Thajsko storočné záplavy. Liga bola asi mesiac prerušená. Ľudia sa hromadne zásobovali a preto boli miestne supermarkety vyrabované. To bolo zložité obdobie. Ale tu doma to vnímali omnoho dramatickejšie ako ja tam. Pretože na Slovensku to bolo v médiách možno až zveličené.
Aký dojem na teba urobili miestni?
Ľudia sú tam veľmi príjemní. Robia všetko pre to, aby sa tam cudzinci cítili dobre a boli v ich krajine šťastní. Toto je pre nich najdôležitejšie. Stále sa nás pýtajú, či nemáme problém, či nám nič nechýba a sú maximálne ústretoví.
Ako prebieha život mimo futbalového ihriska?
Voľného času tam počas sezóny nie je veľa. Takisto je rozdiel, či hráte v klube, ktorý má tréningové kempy, alebo bývate v apartmáne a na tréningy len dochádzate. Zažil som jedno aj druhé. V kempoch trávia hráči šesť dní v týždni. Napríklad, keď je liga prerušená, kolá sa následne dobiehajú tak, že povedzme dva mesiace sa hrá systémom streda – sobota. V takom prípade nemáme ani deň voľna. Inak je voľná len nedeľa, po sobotnom ligovom kole. V kempe je všetko prispôsobené futbalu a voľnosť je menšia. Je to aj psychicky náročné, ale dá sa na to zvyknúť. Lepšie to bolo v Bangkoku, kde som býval v apartmáne a na tréningy som dochádzal. Mal som viac súkromia, ale ani tam som nemal prebytok voľného času. Stále dookola cestovanie z bytu na štadión a nekonečné dopravné zápchy. Ale ak je voľno, zájdem si zahrať golf alebo oddýchnuť na pláž. Posledná sezóna nám skončila 2. novembra, ostal som tam ešte mesiac dovolenkovať, bol som v Austrálii a koncom novembra prišiel na Slovensko.
Ako sa ti darí po futbalovej stránke?
Asi najviac si cením minuloročný postup z divízie do ligy. Pre každého futbalistu je veľkým prínosom, ak môže nastupovať proti top tímom ligy, v ktorých je viacero reprezentantov aj z Európy. Z futbalovej stránky mi nič nechýba – hrávam pravidelne, som spokojný, darí sa mi strieľať aj góly.
Kedy sa vraciaš späť do Thajska?
Čaká ma nová sezóna a nový klub. Zatiaľ prebiehajú rokovania. Zo Slovenska odchádzam 26. decembra. Pre domácich začína príprava po 2 – 3 týždňoch od skončenia sezóny, teda niekedy koncom novembra. Cudzinci majú voľno dlhšie a väčšinou sa k mužstvu pridávajú koncom decembra. Štart novej sezóny, ktorá trvá 10 mesiacov, sa tam často mení. Raz je to v januári, inokedy vo februári. Keď boli povodne, prestávka medzi dvoma ročníkmi bola len dva týždne. Priebeh súťaže sa prispôsobuje aj thajským turnajom, na ktorých sa zúčastňujú aj svetové veľkokluby. V takom prípade dokážu ligu aj na mesiac prerušiť a potom sa všetko dohráva.
Ako vidíš svoju futbalovú budúcnosť, necnie sa ti za Slovenskom?
Samozrejme, chýba mi rodina, priatelia, domáce prostredie… Ale po futbalovej stránke som v Thajsku maximálne spokojný. Každý rok to tam ide dopredu, takže momentálne nemám dôvod pomýšľať na návrat na Slovensko. Nie sú tam problémy, ktoré sú v našich, aj ligových kluboch, bežné. Mám k dispozícii všetko, čo potrebujem, aby som sa mohol sústrediť len na futbal. Už mi však povedali, že som pre nich starý. Ale vzhľadom na to, že som tam štyri a pol roka, poznám manažérov i trénerov, myslím, že minimálne rok, dva by som to tam ešte mohol potiahnuť. Akurát rokujem s nejakými klubmi, tak dúfam, že to prebehne k spokojnosti. Na jednej strane je dobré, že hráči majú voľnosť a po každej sezóne môžu meniť klub, ale treba sa vedieť predať. Človek musí hrať dobre, aby sa dokázal po každej sezóne uplatniť. A celkovo je tam Slovákovi ťažšie sa presadiť ako povedzme Španielovi, keďže našu krajinu z pohľadu futbalu vôbec nepoznajú.

obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok
obrazok

Peter Novák | 24. 12. 2014 | Šport | Odkaz na článok | | 524x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou