smahu správy

Špičkový kynológ a chovateľ hovorí o príčinách útokov psov na ľudí

obrazokMiloš Butyka: „Neviňme psov! Za všetkým je človek!“

V poslednom čase pomaly neprejde deň, kedy by sa v médiách neobjavili správy o útoku psa na človeka. Takéto informácie vzbudzujú u verejnosti obavy, strach, napätie. K problematike sa vyjadrujú novinári, diskutujúci v komentároch pod článkami, politici. Hlavné slovo v takej závažnej téme by však mali mať odborníci, teda kynológovia. Miloš Butyka je jedným z najlepších na Slovensku. Ako 13-ročný mal prvého boxera, s ktorým sa mu za dva roky podarilo urobiť skúšku SVV3. Talentovaného a zanieteného kynológa v šestnástich rokoch ako vôbec najmladšieho na Slovensku prijali do okresných štruktúr Zväzarmu na funkciu výcvikára pre okres Bratislava – vidiek.

V tomto veku sa stal aj predsedom kynologického klubu v Ivanke pri Dunaji. Po skončení základnej vojenskej služby nastúpil do Zboru ozbrojenej ochrany letísk, kde pôsobil ako náčelník kynológie pre Slovensko. V roku 1980 založil chovnú stanicu boxerov a rotvajlerov. Za tridsať rokov má na svojom konte šesťdesiat vrhov týchto plemien. Po 17. novembri odišiel zo Zboru ozbrojenej ochrany letísk a založil súkromné výcvikové stredisko UK2, ktoré funguje dodnes. Cvičia tam psov všetkých plemien, ich služby využíva aj polícia, vojaci, SBS-ky.
V poslednom čase došlo k niekoľkým závažným napadnutiam človeka psom. Kde vidíte dôvody?
My ľudia si myslíme, že môžeme všetko a že sme psom nadradení. Vôbec si neuvedomujeme, že zviera vidí veci úplne inak. Teraz narážam na prípad dohryzeného fotografa. Úplne ignoroval fakt, že plot, za ktorým bola svorka psov, bol deravý a tiež zrejme nepočítal s tým, že psy by mohli zaútočiť, hoci ich evidentne provokoval svojim správaním. Ľudia ignorujú bariéry, ktoré by mali rešpektovať. Prečo to robia? Prečo sa hrajú na tých inteligentnejších, múdrejších, silnejších? Presne toto sú atribúty, ktoré vedú k podobným nešťastiam. V ďalšom prípade, keď pes na smrť dohrýzol ženu, je dôvod úplne jasný. Ako platený zamestnanec sa vôbec nemala dotýkať zvierat, a už vôbec nie ich venčiť, pretože to mala vyslovene zakázané. Je tiež otázne, v akých podmienkach boli chované. Kaukazský ovčiak, ktorý zaútočil na cyklistku, je iný prípad. Tam bol problém u majiteľa, ktorý psa vôbec nesocializoval, navyše nezabezpečil, aby pes nemohol utiecť. Sú chovatelia, ktorí tvrdia, že plemeno, ktoré chovajú, nepotrebuje žiaden výcvik ani socializáciu, že pes sa všetko naučí sám. Je to tá najväčšia hlúposť. Lebo potom sa stane presne to, čo sa stalo. Pes počúva len svoje prirodzené inštinkty, ktoré mu velia korisť dobehnúť a uhryznúť.
Môže laik rozpoznať varovné signály u psa, ktorý ide útočiť? A ako by sa mal človek v takejto situácii zachovať?
Keď sa oproti kľudne stojacému človeku náhle s brechotom rozbehne cudzí pes, je veľký predpoklad, že sa schyľuje k útoku. Alebo naopak, približuje sa pomaly, je prihrbený, vrčí a potom odrazu vyštartuje. V žiadnom prípade nepozerajte psovi do očí, nerobte prudké pohyby, neotáčajte sa mu chrbtom. Pokiaľ je situácia kritická a je jasné, že útoku sa už vyhnúť nedá, zhoďte zo seba bundu, čiapku, tašku, čokoľvek, čo upúta jeho pozornosť, aby ste získali čas na únik. Pri ústupe nikdy neutekajte, vzďaľujte sa pomaly a hľadajte bezpečné miesto.
Dajú sa príčiny incidentov medzi ľuďmi a psami zovšeobecniť?
Jednoznačne najdôležitejšiu úlohu tu zohráva ľudský faktor. Každý vodič musí najskôr chodiť do autoškoly, zložiť skúšky, aby dostal vodičský preukaz. Toto by malo platiť aj pre majiteľov psov. Ľudia by mali so svojimi štvornohými priateľmi absolvovať fundovaný výcvik, čím by, obrazne povedané, ten vodičák získali.
Nadviažem na to, čo ste povedali. V poslednej dobe sa na Slovensku a v Čechách vyrojilo množstvo kynológov a psích psychológov, ktorí sa označujú za odborníkov. Nie vždy však nimi aj sú. Ako rozoznať profesionála od samozvaného odborníka na psov?
Ťažká otázka. Aj do našej výcvikovej školy chodí veľa ľudí, ktorí týmto „odborníkom“ naleteli. Poviem to takto. Keď nájdete výcvikára v šenku pri pive a začne vám rozprávať historky, čo všetko dokázal, veľmi by som mu neveril rovnako ako takému, ktorý sľubuje, že vám za týždeň perfektne vycvičí psa. Keď má niekto záujem o seriózny výcvik, musí hľadať riadnu výcvikovú školu s výcvikovým areálom a fundovaným personálom. Malo by to tam vyzerať podobne ako v škole. Bohužiaľ, niekedy sa práve títo samozvaní odborníci v médiách negatívne vyjadrujú o profesionáloch, vysmievajú sa z nich, že sa zastávajú psov. Vyhlasujú, že oni by všetko robili inak, lepšie, ale už nepovedia, ako. Ľudia si musia uvedomiť, že kvalitný výcvik niečo stojí a že všetko má svoj čas. Keď niekto povie, že dokáže vycvičiť psa za týždeň, tak je to blbosť. Ale ľudia sa chcú dať oklamať, chcú byť klamaní. Potom prídu k nám a sťažujú sa, že ich niekto oklamal. Veľa majiteľov psov totiž z pohodlnosti volí radšej rýchlejšiu, kratšiu a pohodlnejšiu cestu, čo sa nemusí vyplatiť.
Je neodškriepiteľné, že v súčasnosti je psov oveľa viac, ako pred takými dvadsiatimi rokmi. Prečo je to tak?
Zmenila sa doba. Niekedy sa ľudia viac stretávali, chodili na výlety, rozprávali sa, zabávali sa, spievali. Dnes všetci visia na facebooku, sú osamelí a potrebujú mať niekoho, koho by aspoň pohladkali. Kedysi bolo bežné, že sa mladí rozprávali so staršími, dnes sa aj tí cítia osamelí, nemajú sa ani komu vyžalovať. Psy v dnešnej dobe často nahrádzajú ľudské kontakty. Mnohí z tých, ktorí sa mne osobne celý život posmievali, nechápali moju lásku k psom, dnes ich sami majú, dokonca sa s nimi rozprávajú, sebe odoprú, len aby mohli dať psovi. On im nahrádza partnera, pretože 24 hodín denne čaká na pohladkanie, prechádzku, nemá žiadne finančné, časové ani vzťahové požiadavky, dokonale sa prispôsobuje.
V tejto súvislosti môžeme povedať, že veľa ľudí robí jednu zásadnú chybu – projektujú ľudské vlastnosti na psa…
Presne tak. A ešte horšie je to, že mnoho ľudí sa začína k psom správať ako k ľuďom. Aj to je jedna z príčin napadnutí človeka psom. Majitelia si myslia, že keď psa vyhrešia a povedia mu, že to nesmie, tak to ani neurobí. Podceňujú výcvik a myslia si, že pes rozumie ich ľudskej reči. Snažia sa psovi nanútiť ľudský spôsob komunikácie, na ktorú on nie je uspôsobený. Žijú v presvedčení, že keď sa oni so svojim psom ľúbia, ten pes automaticky ľúbi aj všetkých naokolo.
Môže nastať situácia, keď aj perfektne vycvičený a socializovaný pes zaútočí na človeka?
Samozrejme. Tak isto ako u človeka, ktorý sa pokladá za pána tvorstva, môže dôjsť k skratu aj u inak bezproblémového psa. Z toho vyplýva, že aj ten najlepšie socializovaný a cvičený pes musí byť vždy pod dozorom. Majiteľ sa nikdy nemôže spoliehať na to, že ho za každých okolností a v každom prostredí počúvne na slovo. Treba si uvedomiť, že dospelý, dobre socializovaný a cvičený pes, má intelekt trojročného dieťaťa. Má niekto pocit, že trojročné dieťa môže byť samé bez dozoru a je plne zodpovedné za svoje správanie?
Poslanci začínajú vyvíjať aktivity smerujúce k zákazu chovu určitých plemien. Aký je váš názor na takéto iniciatívy?
Podobnú iniciatívu vyvíjal už Hitler. Povedal, že keby nebolo Cigánov, Židov, nebude na svete zlo. Vyvraždili okolo 20 miliónov ľudí a čo dosiahli? Keď odstránime desať plemien, z tých, čo zostanú, budú za problematické označené ďalšie a ďalšie. To chceme všetko vyzabíjať, aby nakoniec ostal len „super“ človek?
Človek a pár „neškodných“ malých plemien…
Ja nepoznám neškodné plemená. Viem o dvoch trpasličích jazvečíkoch, ktoré zabíjali kozy. Jeden zvieraťu prehrýzol zadnú achilovku a keď spadlo, druhý mu prehrýzol hrdlo. Takže eliminovať určité plemená je úplná hlúposť. Niekoľkokrát sa o to politici pokúšali, ale stále to bolo o tom, že potrebujú vytĺkať politický kapitál. A médiá im v ich zámere výdatne pomáhajú. Pokiaľ majú úprimný záujem túto problematiku riešiť, nech si prizvú odborníkov. Toto je jediná cesta.
Určite ste sa vo svojej dlhoročnej praxi s agresivitou u psov stretli. Môžete uviesť nejaké konkrétne príklady?
Spomeniem dva najzávažnejšie. V jednom prípade išlo o labradora, v druhom o bernského salašníckeho psa. To bol jediný pes, ktorý pohrýzol moju manželku. U oboch bola socializácia na nulovom bode. Labrador, ktorý má povesť bezproblémového psa, bol rozmaznaný, pretože majitelia si mysleli, že sa vychová sám a výcvik nepotrebuje. Keď sme s ním začali robiť socializáciu, výcvik, stal sa z neho bezproblémový pes. Agresivita je často dôsledkom nečinnosti, absencie akéhokoľvek zmysluplného zamestnania. Keby bol ten pes zamestnaný, keby sa s ním pracovalo, nerobil by zle. Niečo podobné platí aj pre ľudí. Najviac problémov robia tí, ktorí sa nudia, nemajú prácu, alebo iné zmysluplné aktivity.
Ozývajú sa hlasy, že problémy s agresívnymi psami by mohli vyriešiť prísnejšie zákony…
Samozrejme. Ale politici, ktorí to s riešením tohto problému myslia naozaj vážne, by si museli prizvať odborníkov na kynológiu. Podľa mňa je súčasný zákon dobrý, ale nedodržiava sa. Neviem o jedinom prípade, kedy by bol majiteľ útočiaceho psa adekvátne potrestaný. Narážam najmä na tých hrubokrkých a vplyvných. Vždy bol zastrelený pes. Ja som jednoznačne za to, aby sa všetka zodpovednosť preniesla na majiteľa.
Nedá sa nespomenúť problematika nekontrolovaného množenia psov. Mnohí chovatelia, lepšie povedané množitelia, si z chovu urobili výhodný biznis a posledné, čo ich zaujíma, je zdravie a povaha psov.
Poviem názorný príklad. Na Slovensko sa zo zahraničia privezie pes s preukazom pôvodu, ale tu sa vyradí z chovu, pretože je chorý psychicky alebo fyzicky. Lenže množiteľ si na takomto chorom zvierati založí chov a tým pádom produkuje chorú generáciu. Ideálne by bolo, keby sa psy bez preukazu pôvodu nechovali vôbec. V niektorých štátoch sa všetky psy vyradené z chovu povinne sterilizujú, aby sa ďalej nerozmnožovali.
Máme to chápať tak, že ste za úplný zákaz množenia psov bez preukazu pôvodu?
Jednoznačne.
Veľakrát si človek kúpi plemeno, ktoré je preňho absolútne nevhodné a nezvláda ho. Dá sa tomu nejako zabrániť?
Nie. Môžete slabého šoféra prinútiť, aby si kúpil Škodu a nie výkonné BMW? Jediným riešením by bolo, keby samotní chovatelia rozhodovali o tom, komu šteňa predajú a komu nie. Osobne nepredávam šteňatá hocikomu, hoci sa na mňa za to niektorí ľudia hnevajú. Ale ja mám svoje dôvody a viem, prečo im šteňa nezverím do rúk.
Veľa ľudí si zo súcitu adoptuje psov z útulkov. Faktom je, že v týchto zariadeniach sa väčšinou ocitajú buď týrané, alebo problémové psy. Dá sa povedať, že noví majitelia takéhoto psíka riskujú?
Viem, že organizácie, ktoré sa tejto problematike venujú, robia všetko pre záchranu týchto nešťastných tvorov. Ale keby sme sa ľudí, ktorí si adoptovali psa z útulku opýtali, či by si osvojili dieťa z detského domova, alebo postihnuté dieťa, asi by váhali. Pokiaľ v útulku natrafia na zdravého psa s normálnou povahou alebo na šteňa, je to v poriadku. Ale väčšinou si ľudia berú z útulkov fyzicky alebo psychicky chorých psíkov. A pokiaľ je niečo choré, nevieme to zvládnuť. Takí frajeri nie sme ani my, skúsení kynológovia. Keď si chce niekto zadovážiť psa, nech sa radšej obráti na renomovanú chovnú stanicu, nech si zistí čo najviac o chovateľovi, pretože pokiaľ k psom jedna aj druhá strana pristupuje zodpovedne, problémov je oveľa menej. Keď si človek kúpi šteňa od seriózneho chovateľa, je s ním väčšinou v kontakte po celý život psa, pretože pre ozaj dobrého chovateľa sa predajom šteňaťa nič nekončí. Ja to dokonca robím tak, že keď si odo mňa kúpia šteňa manželia a stane sa, že sa po niekoľkých rokoch napríklad rozvádzajú, svoje šteňa od nich kupujem naspäť.
Chcete tým povedať, že pokiaľ by k psom zodpovedne pristupovali ich majitelia, chovatelia a fungovali by platné zákony, vyriešili by sa problémy, o ktorých hovoríme?
Áno. Ale zmeniť správanie a myslenie ľudí je oveľa ťažšie, ako prevychovať problematického psa. Zakázať konkrétne plemeno nie je riešením. To môžeme rovno zakázať každé zviera, ktoré niekedy napadlo človeka a žiť v sterilnom prostredí. Ale aj keby človek vyhubil všetky zvieratá, on tu stále ostane. A až vtedy zrejme pochopí, že práve on je ten zlý. Viete, čo je paradox? Pokiaľ pes, ktorého náš trestný zákon vníma ako vec, usmrtí človeka, všetka zodpovednosť sa hodí naňho a doplatí na to životom. Ale pokiaľ človek, ktorý sa pokladá za pána tvorstva a tvrdí o sebe, že je za svoje konanie zodpovedný, úmyselne a chladnokrvne niekoho zavraždí, dostane maximálne doživotie, nie trest smrti.

obrazok

Andrea Stupáková | 5. 9. 2012 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 3447x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou