smahu správy

Veľké rodinné stretnutie Kmiťovcov „u Cuprija“

V nedeľu 15. júla uplynulo 17 rokov, odkedy nás navždy opustila mamka, babka a prababka Júlia Kmiťová. Na jej pamiatku i na pamiatku zosnulého starého otca Jána, nebohých synov Jána a Štefana a nevesty Marty sa v dedinke Oľšavka stretlo 79 pozostalých členov troch generácií „Kmiťovského klanu“ z rôznych kútov Slovenska, Čiech, i ďalekého zahraničia. Teplý začiatok júla veštil našej rodinke krásne strávené chvíle v jej kruhu a kopec pekných zážitkov.

Celé to začalo už pred pár rokmi. Mnohí sme sa nevideli od pohrebu babky Júlie. Mnohí si založili vlastné rodiny. Pohrávali sme sa s myšlienkou, že by sme ako vnuci a vnučky (bratranci a sesternice) mali obrovskú chuť sa po dlhej dobe všetci stretnúť.
V sobotu sa od skorého slnečného rána začali zapĺňať obe krajnice cesty autami. Vystupovali z nich doširoka usmiati príbuzní. Nastal príjemný okamih. Vítanie sa so známymi, rozpoznávanie odrastených detí, spoznávanie sa s manželkami, manželmi a ich malými ratolesťami. Rodinné zoznamovanie sa? – vskutku komická chvíľka! Onedlho začala v gréckokatolíckej cerkvi, v ktorej dedko robieval kantora, zádušná svätá liturgia za našimi drahými zosnulými. Po liturgii sme na hrobe zapálili sviece a naše myšlienky zablúdili kdesi do minulosti. Kdesi, kde na nás hľadeli zamyslené dedkove oči, kde nás pohladila babkina láskavá ruka… Niektorým sa v tej chvíli zaligotala v očiach slzička spomienok, objavili sa aj ľahké úsmevy na tvári a niektorí si hádam iba predstavovali, aká významná chvíľa to nastala, keď sa nad hrobom za odriekania modlitby uzatvoril velikánsky rodinný kruh.
Potom sme sa všetci presunuli na neďaleký dvor rodinného domu. Tu nastal čas organizovaného chaosu. Schyľovalo sa k fotografovaniu! Generačné fotky – synovia a dcéry (bratia a sestry), neskôr aj s manželkami a manželmi, vnuci a vnučky (bratranci a sesternice), pravnuci a pravnučky. Rodinné fotky – rodina nebohého Jána, rodina nebohého Štefana, rodina Márie, rodina Michala, rodina Emila, rodina Vasiľa, rodina Jozefa, rodina Pavla, rodina Jaroslava a nakoniec rodina Anky. Spomienkové fotenie pre početnosť našej rodiny trvalo bezmála hodinu, a to nám už aj poriadne vytrávilo. V obecnej sále na nás čakalo chutné obedné jedlo a občerstvenie. Po krátkom príhovore, spoločnej modlitbe a po spoločnom obede sa začali v sále i pred obecným úradom vytvárať skupinky diskutujúcich, čapovalo sa pivo, deti sa roztancovali do tónov gitary strýka Jozefa, chlapci hrali na dvore futbal a všade bolo počuť zvuk závierok fotoaparátov. Škoda len, že sa niektorým z rôznych príčin nepodarilo na stretnutie prísť. Do kompletného počtu nám chýbalo ešte 26 členov rodiny. Ešte by sme snáď zo päť futbalových jedenástok postavili. Popoludnie ubehlo ako voda. V podvečerných hodinách jednotlivé rodiny nasadali do áut a odchádzali domov. Niekoľkoročné vytúžené stretnutie sa postupne stávalo minulosťou.
Slovo rodina by sa malo u každého spájať s istotou, vzájomnou úctou, rešpektom a ďalšími krásnymi vzťahmi, úlohami a významom. Ani my sme tomu nezostali dlžní vôbec nič a už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutia. Veríme, že sa z nich stane pekná tradícia.
Všetkým zúčastneným srdečne ďakujem za skutočne príjemne strávený víkend. Takisto ďakujeme starostovi Olšavky pánovi Ovsaníkovi, ktorý nám umožnil zorganizovať príjemné a dôstojné stretnutie našej početnej rodiny v kultúrnom dome obce.
-šk-

obrazok obrazok

redakcia | 25. 7. 2012 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 590x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou