smahu správy

Jozef Banáš odkryl v Sezóne potkanov fakty o hercoch, podnikateľoch, politikoch

obrazok„Pravé mená som ponechal len slušným ľuďom.“

Bohatá profesionálna kariéra a literárne schopnosti predurčili Jozefa Banáša k tomu, aby sa stal jedným z najúspešnejších slovenských autorov. Televízne inscenácie Nebráňme vtákom lietať, Čisté vody, Mimoriadny rýchlik, Kirchhoffov zákon či knihy Lepší ako včera, Politicum tremens (spoluautor Bohumil Hanzel), Idioti v politike, Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka!, Kód 9, Sezóna potkanov, to je len krátky prierez jeho literárnou tvorbou. Istý čas pôsobil aj v politike. Bol generálnym sekretárom strany ANO, poslancom NR SR, podpredsedom Výboru pre Európsku integráciu, vedúcim stálej delegácie NR SR pri Parlamentom zhromaždení NATO, istý čas pôsobil aj v SDKÚ. Tento rozhovor vznikol v stropkovskej knižnici, kde predstavil svoju najnovšiu knihu Sezóna potkanov.

Kedy a kde najradšej píšete?
Som, ako sám hovorím, robotník pera. Celý život vstávam ráno o piatej a bez ohľadu na ročné obdobie si dám ľadovú sprchu, aby som nabral energiu. Píšem zásadne dopoludnia asi také štyri hodiny, pretože ráno je mozog najvýkonnejší. Potom robím nejaké veci okolo domu a okolo štvrtej popoludní si buď čítam, alebo píšem ďalej. Ale základ toho písania je skoro ráno.
Máte doma nejakú miestnosť, kde môžete tvoriť v absolútnom kľude, nikým nerušený? A čo napríklad čaj, káva, nejaký zaužívaný rituál? Tiež patrí k písaniu?
My sme taká čajová rodina, manželka má dokonca čajovňu. Áno, mám jeden rituál. Každé ráno si uvarím liter zeleného čaju, nalejem ho do špeciálnej kanvice, ktorú zospodu nahrieva sviečka, aby som ho mal stále horúci. Ale zelený čaj pijem len dopoludnia, lebo má povzbudzujúce účinky. A áno, mám svoju vlastnú miestnosť, kde ma nikto neruší. Našťastie sa už obidve naše dcéry osamostatnili, takže si môžem dovoliť ten luxus, že mám vlastnú pracovňu.
Syndróm prázdneho hniezda nepociťujete?
Ale kdeže, veď Adela býva neďaleko a staršia dcéra s vnučkou žije v Prahe. Tá vzdialenosť zase nie je až taká veľká.
Vo svojich románoch sa dotýkate najmä politických a spoločenských tém. Keby ste mali percentuálne vyjadriť, koľko je v nich autobiografických prvkov, aké číslo by vám vyšlo?
Napríklad román Zóna nadšenia je na sedemdesiat percent autobiografický. Ale to je fakt dobrá otázka, pretože vlastne každý spisovateľ píše viac menej o sebe. Povedzme v mojom najnovšom románe Sezóna potkanov, ktorý je v súčasnosti na prvých priečkach rôznych topiek, sú v podstate moje zážitky, skúsenosti, veci, ktoré som zažil ja, alebo moji kolegovia. Do príbehu som zakomponoval aj zákulisie politiky.
Pri čítaní Kódu 9 som mala silný pocit, že je až príliš Brownovský. Témou a štýlom písania veľmi pripomína Da Vinciho kód.
Tak to mi lichotí, že ma porovnávate s Danom Brownom. Ale môj spisovateľský vzor je skôr Angličan Ken Follett, hoci Dana Browna mám tiež rád. Áno, pripúšťam, že štýl písania Kódu 9 Brownovský je. Ale dnes je dôležité práve takto písať. Čitateľovi takpovediac nedovolíte spať, pretože po prečítaní jednej kapitoly si povie, že musí prečítať aj ďalšiu, lebo je zvedavý, ako bude dej pokračovať. Musíte ho držať v neustálom napätí. Kto v súčasnosti nevie takto písať, má smolu. Dnes už nikoho nezaujímajú knihy, kde autor na pätnástich stranách píše napríklad o tom, aké sú lesy pod Tatrami.
Pôsobili ste v politike, v diplomacii, vo veľkom biznise, možno vás označiť za človeka so širokým rozhľadom. Ako vnímate súčasnú politickú situáciu na Slovensku?
Ja osobne hodnotím to, čo spravil Richard Sulík, pozitívne. Pre mňa je to historická udalosť, pretože hoci veľmi citlivo vnímam aj všetky ekonomické súvislosti, toto je prvýkrát v dvadsaťročnej histórii slovenskej politiky, keď sa tu objavil politik, ktorý si stojí za tým, čo od začiatku tvrdil.
Jeho bývalí koaliční partneri však tvrdia, že to bola z jeho strany alebo hlúposť, alebo hrubá kalkulácia, každopádne sa mu snažia dať nálepku rozvracača, ktorý poškodzuje Slovensko.
Tak ja vám to poviem. Bol som v politike štyri roky, takže viem, čo sa udialo. Koaličným partnerom ani vo sne nenapadlo, že Sulík bude stáť neochvejne na strane cti. Keď premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, v podstate dostal jednoduchú otázku, ktorá znela: Chceš ešte ostať ďalšie tri roky pri koryte, alebo chceš od neho dobrovoľne odísť? Takto to tu fungovalo dvadsať rokov. Aj my v ANO sme boli párkrát v takýchto hraničných situáciách, ale na rozdiel od Sulíka a jeho SaS sme sa vždy zlomili a povedali sme, že ostávame. A odrazu prišiel Sulík a povedal, že si bude stáť za svojim a nedá sa vydierať. Viete si vôbec predstaviť, čo sa tu stalo? Je to úplne nový fenomén. A preto sú všetci, vrátane celej Európy, v šoku. Európski politici sú totiž rovnakí oportunisti schopní meniť svoje názory dvakrát za deň. A tento Sulík od začiatku hovoril, že nebude hlasovať za euroval a ani nehlasoval.
Dá sa povedať, že ho za tento postoj obdivujete?
Za tento postoj nepochybne.
Keď sme už pri Sulíkovi, nedá sa obísť ani euroval. Ste ekonóm, takže aký je váš názor na takúto záchrannú taktiku krachujúcich štátov?
Euroval je od začiatku čudný nástroj. Ako ekonóm z racionálneho hľadiska chápem jeho presadzovanie. Ale keď si zoberiete, čo je vlastne podstatou eurovalu, treba povedať, že je to nástroj, ktorý sa vytvára nato, aby sme ratovali štáty, keď sa dostanú do problémov v dôsledku toho, že podvádzajú alebo podvádzali. Hovorím o politikoch aj bankároch. Pragmatici tvrdia, že keď nebude euroval, nezachránime Grécko a možno ani ďalšie krajiny. A ja sa pýtam. Čo bude ďalej? Taliansko, Španielsko? To budeme stále zachraňovať niekoho, kto bude padať na hubu?
Vidíte iné východisko?
Totižto, v čom je pointa. V tom, že Európa sa dostáva do hraničnej situácie. Som vášnivý priaznivec Európskej únie, ale zároveň som vášnivý odporca európskych podvodníkov. Európa sa dostala do situácie, keď sa musí rozhodnúť, v akej podobe bude ďalej fungovať. Či sa vytvorí jeden silný štát, ako napríklad USA, alebo zotrvá v dnešnej podobe. Pretože vy nemôžete mať efektívnu fiškálnu a menovú politiku, čo sa napokon práve teraz potvrdzuje, pokiaľ nemáte spoločný štátny rozpočet. Od toho sa všetko odvíja. Pokiaľ si chce Európa riešiť problémy nejakými eurovalmi, nemá žiadnu perspektívu. Jediné východisko vidím vo vytvorení naozaj silného jednotného štátu Európska únia s jedným parlamentom a skutočnou kontrolnou funkciou. Však Európsku komisiu ako európsku vládu vlastne nikto nekontroluje. Európski úradníci si robia, čo chcú. Však to je socializmus ako vyšitý. Ešte raz opakujem, že som veľkým prívržencom Európskej únie, lebo je to základný nástroj na to, aby sme eliminovali konflikty, najmä medzi Francúzskom a Nemeckom. Zdôrazňujem to preto, lebo ma obvinili, že som euroskeptik len preto, že som povedal, že súhlasím s tým, čo urobil Richard Sulík. Je to nezmysel. Som eurooptimista, ale nechcem Európu podvodníkov.

obrazok

Andrea Stupáková | 9. 11. 2011 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 1248x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou