Písali sme pred dvadsiatimi rokmi
Hovoríme s riaditeľom technických služieb – PhDr. Miroslavom Majerníkom
S.O.S. – aj nášmu mestu
Súčasná situácia v našom meste určite nenasvedčuje zlepšeniu ekologickej situácie, pretože okrem Technických služieb, Mestského úradu a Obvodného úradu životného prostredia, sa málokto zapája do akcií na záchranu a obnovu ŽP. Čo je hlavnou príčinou takéhoto stavu?
Životné prostredie sme dosť zanedbali, pretože si ho každý predstavuje
svojským spôsobom. V skutočnosti nám ide o zachovanie infraštruktúry
životného prostredia, ktorá je v meste Technické služby berú životné
prostredie z profesionálneho hľadiska, pretože sme tu na to, aby sme
udržiavali mesto. V minulosti sa robili veľké akcie – veľké výsadby,
ktoré však nemali žiadúci efekt. Vysadilo sa, ale následne údržba tejto
zelene bola nulová.
Malo v minulosti vplyv na formovanie sa tohoto prostredia
MsNV?
Životné prostredie bol fakticky neznámy pojem pre každého, také nóvum
začiatkom 70-tich rokov. V popredí bola výstavba a životné prostredie sa
bralo len okrajovo.
Jednoducho, ľudia sa k tomu stavali dosť
slepo…
…nikto nemal nejaký veľký záujem o túto problematiku, stačí uviesť
príklad, keď sme začali vysádzať bývalú ulicu part. Polončáka, tak na
mestskej rade sa proti mne postavili s myšlienkou, či tu chcem postaviť
lesy, predsa lesov máme na okolí dosť. Ale postupom času ľudia prili na to,
že nestačia iba bytovky, ale aj okolité prostredie dotvára vzhľad mesta.
Aká je súčasnosť?
V súčasnej dobe je situácia trošku iná. Dostalo sa to do povedomia ľudí,
funkcionárov, či už mestských alebo okresných, ale myslím si, že už je
neskoro, veľa nedoženieme, preto musíme začať všetko odznova. Vytvoriť
určitú koncepciu v úprave ŽP, pretože to, čo sa robilo doteraz, bolo
sporadické a chaotické. K zlepšeniu by nám mal pomôcť generel verejnej
zelene, ktorý spracoval urbion, ale doposiaľ to ešte nie je skonkretizované,
i keď sú už vytvorené určité štúdie.
Technické služby zohrávajú prioritnú úlohu pri starostlivosti
o mesto.
Súčasťou ochrany a tvorby ŽP, ako som už povedal je náš profesionálny
prístup k práci. Robíme odvoz odpadu, údržbu verejnej zelene, údržbu
verejných cintorínov. Máme na starosti okolo 24 ha verejnej zelene,
o ktorú sa staráme. Všetok odpad sa vyváža na smetisko. V súčasnej
dobe, keď idú do popredia druhotné suroviny, po skúsenostiach z druhých
štátov, chceme pristúpiť k tomu, aby sa obyvateľstvo naučilo
nezahadzovať druhotné suroviny do odpadu, ale aby sme ho zbierali a následne
predávali na ďalšie účely priemyslu.
Pekná myšlienka, ale vieme, aké sú s tým
problémy?
Z exkurzie zo západných krajín vieme, ako ľudia dokážu disciplinovane
zbierať druhotný odpad. Avšak tieto formy sú na západe dávno zaužívané.
U nich sa prakticky všetok odpad spracováva, dokonca ešte aj ten, čo sa
nedá spracovať, ide na kompost. Čiže z celkového objemu odpadu je 1 –
2 % nepoužiteľný odpad.
A čo právne normy, zákony, legislatíva?
Ani jeden zákon neplatil na 100 %, pretože na každý zákon sa vynašla
výnimka, ktorá fakticky ten zákon negovala. Mali sme zabezpečené, že
čističku odpadových vôd musí mať každá organizácia, a na druhej strane
podnik, ktorý produkuje zisk, odvádzal určité peniaze zo zisku na pokuty, na
znečisťovanie životného prostredia. Tým sa ale nič nevyriešilo, ziskali
sa peniaze, ktoré sa ale druhotne nikde nerealizovali.
Ako vidíte vy osobne zlepšenie životného prostredia
v meste?
Veľkú nádej nedávam, ale už záujem mestských organizácií a
funkcionárov je malou náplasťou na rany minulosti. Bolo by dobré vymedziť
alebo obmedziť dopravu zo stredu mesta. Docieliť, aby sa doprava dostala mimo
mesta a pripraviť pešiu zónu od námestia SNP po Mestský úrad.
Ďakujem za rozhovor.
Zhováral sa Ján Bzdil
(Uverejnené 12. septembra 1991)
redakcia | 14. 9. 2011 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 101x
Diskusia k článku
--> - Formulár na nový komentárK článku nebol žiadny komentár.