smahu správy

Stropkovskí gymnazisti excelovali na II. ročníku súťažného projektu Nenápadní hrdinovia

obrazok„Bolo pre nás cťou urobiť dokument o vzácnom človeku Bartolomejovi Urbancovi.“

Ešte v marci minulého roku Ústav pamäti národa v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov Slovenska vyhlásil II. ročník súťažného projektu pod názvom Nenápadní hrdinovia. Nosnou témou bol zápas s komunizmom v rokoch 1945 až 1967. Organizátori si kládli za cieľ sprostredkovať študentom stretnutie s ľuďmi, ktorí na vlastnej koži zažili hrôzu komunistickej totality. Na výzvu ÚPN zareagoval aj Matej Štefánik, študent II. B na stropkovskom gymnáziu. História, konkrétne dejiny Slovenska, sú totiž jeho veľkým koníčkom.

„Začalo sa neľahké obdobie hľadania konkrétneho hrdinu. Napokon nám pomohol stropkovský dekan Ján Švec Bilý, za čo mu patrí veľká vďaka. Dal nám kontakt na svojho dlhoročného priateľa Mons. Bartolomeja Urbanca, ktorý v súčasnosti pôsobí v Kostole Kráľovnej Pokoja v Košiciach. Matej zhromaždil všetky dostupné informácie o tomto vzácnom človeku a o spoluprácu pri výrobe audiovizuálneho záznamu, ktorý bolo potrebné okrem napísania seminárnej práce zhotoviť, poprosil spolužiaka zo sexty Maroša Vasilka. Vyzbrojení informáciami a technikou sa vybrali za našim nenápadným hrdinom do Košíc. Výsledkom ich úsilia bola práca zachytávajúca neľahký osud Bartolomeja Urbanca. Písomnú časť spestrili prezentáciou s fotografiami a skoro 40-minútovým záznamom rozhovoru s dôstojným pánom, ktorý bol obohatený o spomienky jeho priateľa Jána Šveca Bilého. Všetko sme zaslali do Ústavu pamäti národa v Bratislave a napäto čakali na výsledok. Do projektu sa totiž celkom zapojilo až 67 študentov,“ rekapituluje vznik úspešnej práce pani profesorka Ivana Jecušková, ktorá aktivity svojich študentov koordinovala. Nadšenie pre dobrú vec prinieslo svoje ovocie a práca stropkovských gymnazistov postúpila na študentskú konferenciu do Bratislavy. Uskutočnila sa 18. novembra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. „Už pri vstupe nás ovládol zvláštny pocit slávnostnej atmosféry. Skôr, ako sa začala samotná konferencia, poskytli sme rozhovor televízii LUX. Konferenciu otvoril predseda KPVS Anton Srholec, s príhovormi vystúpili predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský a britský veľvyslanec Michael Roberts. Potom už nasledovala prezentácia súťažných tímov, my sme prišli na rad v druhej polovici. Pred samotným vystúpením sa nás zmocňovala veľká tréma, pretože sme si boli vedomí, že nereprezentujeme len seba, ale aj našu školu a nášho hrdinu. Vnímali sme to ako veľký záväzok,“ spomína na nezabudnuteľné chvíle I. Jecušková. Napokon komisia v zložení František Mikloško, Anna Záborská a František Neupauer rozhodla o tom, že tím zo Stropkova sa umiestnil v striebornom pásme. Viac ako samotný úspech si gymnazisti a ich profesorka cenili slová Rudolfa Dobiáša, ktorý prácu Mateja Štefánika a Maroša Vasilka vysoko vyzdvihol a obdaroval ich svojou poslednou básnickou zbierkou.
Na Mateja sme sa obrátili s otázkou, v čom ho, okrem ocenenia, tento projekt obohatil.
„Stretol som sa s vzácnym človekom s obrovskou charizmou a mal som tú česť informovať verejnosť o jeho činnosti a živote v komunizme. Pán Urbanec prežil veľa ťažkého, napriek tomu sa vždy správal hrdinsky a nedal sa zlomiť režimom. Dokázal si ubrániť svoju vieru, presvedčenie a stretnutie s ním mi dalo veľmi veľa. Mladí ľudia sa o totalite dozvedajú prevažne z hodín dejepisu, preto si myslím, že podobné projekty môžu v tomto smere prispieť k väčšej informovanosti,“ uvažoval a dodal, že na celom projekte bolo najťažšie nájsť človeka, ktorý by bol ochotný podeliť sa so študentmi o svoj životný príbeh. Veľa prenasledovaných hrdinov z čias totality už buď nežije, alebo emigrovali a viac sa na Slovensko nevrátili.
A v čom vidí najväčší prínos celého projektu profesorka Ivana Jecušková? „Dnešní mladí ľudia už vyrastali v slobodnej dobe. Nezažili pocit, keď musia bojovať za vlastné presvedčenie a slobodu berú ako samozrejmosť. V tom vidím určité nebezpečenstvo, dokonca aj na oceňovaní zaznelo, že nestačí demokraciu len vybojovať, musíme sa v nej naučiť aj žiť. Zmysel tohto projektu vidím aj v tom, že keď budú mať mladí ľudia viac informácií o období komunizmu, zmenšuje sa riziko, žeby sa mohla podobná doba niekedy vrátiť. Nie je správne urobiť hrubú deliacu čiaru za týmto pohnutým obdobím. Treba sa k nemu neustále vracať, aby sme si uvedomili, v akej spoločnosti žijeme dnes.“ Na adresu svojich študentov sa vyjadrovala v superlatívoch. „Bola som veľmi milo prekvapená, že sa ešte nájdu študenti, ktorí chcú pracovať na takýchto projektoch, ktorých zaujíma dianie v spoločnosti a história. Obzvlášť oceňujem, že je to ich samostatná práca, sami si našli kontakty, svojho hrdinu, všetko sami spracovali, ja som bola len akýmsi zastrešovateľom celého projektu.“

obrazok obrazok

Kto je Bartolomej Urbanec

Bartolomej Urbanec sa narodil v obci Lipovce neďaleko Prešova ako najmladšie zo šiestich detí. Tvrdé päťdesiate roky, kedy sa roztáčal kolotoč verejných čistiek a ateizácie spoločnosti, ho zastihli ako 12-ročného. No zážitok to bol taký silný, že si naň dodnes jasne spomína. Zmätok vo svojom vnútri pocítil po nástupe na strednú školu v Prešove. Pýtal sa sám seba: „Kde je pravda? Majú ju rodičia či učitelia?“ Vtedy mu pomohli prešovskí kapláni a kniha Viera veľkých vedcov. Počas 48 rokov aktívnej pastorácie vystriedal až 13 miest. V každom za sebou zanechal hlbokú čiaru, ktorú vyryl poctivou mravenčou prácou. Jeho zbraňou bol úsmev, pokoj a porozumenie. Hoci si sám ako nepriateľ štátu nepripadal, opačná strana mala iný názor. Už na svojom prvom pôsobisku v Trebišove zažil pohovor na ONV (Okresný národný výbor), kde mu vyčítali spoveď babičky a najmä prácu s mládežou. Situácia sa opakovala aj v Michalovciach, Petrovciach a ostatných obciach. Prelomovým bolo pôsobenie v Košiciach, kde práca s mládežou nabrala na intenzite. Tajne sa stretávali na duchovných cvičeniach, chodili spolu na výlety. Vedeli, že sa pohybujú po zamínovanom poli, preto sa oslovovali prezývkami, dôstojného pána volali krstným a spoveď bola čistiareň. Aj dnes odmieta, že robil niečo výnimočné. Hovorí: „Bol som len kaplán, ktorý si robil svoje.“ V Košiciach začal organizovať mládežnícke omše, ktoré boli medzi mladými veľmi populárne, aj keď si týmito aktivitami popudil proti sebe časť cirkvi. Na tú dobu totiž zavádzal čosi revolučné, hru na gitarách a rytmický spev, čo mnohí považovali za nedôstojné pre svätostánok. Na tomto mieste ho čakala najťažšia skúška jeho viery. Prišli za ním ľudia zo štátnej bezpečnosti a dali mu na výber – buď podpíše spoluprácu, alebo mu odoberú štátny súhlas. Dodnes je rád, že mu dal Pán Boh silu odolať. Sám o svojom odsune z pastorácie povedal: „Mal som veľmi rád svoju kňazskú službu a z jedného dňa na druhý som nemohol verejne účinkovať.“ Bolo to ťažké, ale pomohli mu dobrí ľudia. Na otázku, ako sa mu podarilo vyhnúť väzeniu odpovedal, že práve za to vďačí odsunu do výroby, kde mali medzi sebou kňazov, ktorí boli vo väzení a tí ich informovali, čo majú robiť, keď ich predvolajú. Po roku 1980 sa zásluhou stropkovského dekana Františka Tuleju vrátil k pastorácii a dodnes je šťastný, že môže šíriť Božie slovo. Keď si po rokoch vyžiadal 150-stranový spis, kde ho nazvali krycím menom Celebrant, bol prekvapený, čo všetko tam našiel. Smeje sa, že je to veľmi podrobný denník, na niektoré udalosti už aj sám zabudol. „Na hodinu presne tam bolo napísané, kedy a kto ku mne prišiel, kedy odišiel. Ani som nevedel, že toľko ľudí bolo na mňa nasadených.“ Dodáva, že by rád dal dokopy ešte svedectvá ľudí, ktorým kvôli nemu štátna bezpečnosť zasahovala do súkromia. Chvíle slobody ho zastihli v Spišskej Kapitule. Ale sám dodáva, že pádom železnej opony ešte boj nekončí. Jeho záverečné slová by sme chceli uviesť ako odkaz adresovaný našej generácii: „Nestačí demokraciu vybojovať, treba sa v nej naučiť aj žiť.“
Zdroj: ocenená seminárna práca Mateja Štefánika a Maroša Vasilka

Andrea Stupáková | 5. 1. 2011 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 855x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou