smahu správy

Dávno, pradávno...

obrazokČrepy pre šťastie (pri poznávaní dejín)

V posledných príspevkoch nášho seriálu o dávnych, pradávnych dejinách Stropkova a jeho regiónu hovoríme o archeologických nálezoch zo zbierky Jána Cichého, ktorá sa z jeho pozostalosti dostala do múzea a ktorú odborne spracúvame. A keďže predpokladáme, že sa asi málokto dostane k odbornému časopisu slovenskej archeológie AVANS, prinášame čitateľom Spektra informácie o nálezoch takouto popularizačnou formou.

V minulom príspevku sme hovorili o nálezoch fajok, z hľadiska histórie pomerne mladých predmetoch, datovaných do 18. – 19. storočia. Dnes si priblížime ďalšiu časť zbierky J. Cichého – zaujímavé fragmenty keramických a sklenených nádob, krehkých výrobkov z hliny a skla, ktoré sa ľahko rozbili, ale ako črepy sa uchovali v zemi po stáročia. Sú medzi nimi aj zaujímavé staršie kúsky, poniektoré dokonca z 15. storočia, teda zo stredoveku.
K takým patria najmä tri črepy z okrajov hrncovitých nádob, nájdených podľa poznámok J. Cichého na Hlavnej a Mlynskej ulici. Ide o bežnú kuchynskú keramiku, ale ak si uvedomíme, že stredovekú keramiku sme takmer nenašli ani pri výskume areálu hradu, tak sú iste vzácnosťou. S hradom sa viažu ďalšie podobné nálezy J. Cichého, ktoré datujeme do 15. storočia a ktoré sú lokalizované ako „záhrada pri kaštieli“. Honosnejší druh keramiky predstavujú tzv. gotické poháre. V Európe boli známe už od 12. storočia, na Slovensku od 14. a vo vidieckom prostredí až od 15. storočia. Spodná časť jedného takéhoto pohára, ktorý slúžil podobne ako dnes na pitie tekutín, pochádza z polohy Hlavná, resp. Mlynská ulica. Iný druh gotického pohára s mierne zvoncovitou nôžkou sa našiel na Cintorínskej ulici.
Väčšinu materiálu zo zbierky J. Cichého môžeme datovať do staršieho novoveku, do obdobia 16. – 17. storočia. Používa sa vtedy široká škála rôzne zdobenej keramiky. Na Hlavnej, Zámockej a Cintorínskej ulici sa našli okrajové črepy tenkostenných hrncov zdobené kolkovanou výzdobou. Vytvárala sa odtlačkom kolku obyčajne na pleciach nádob. Na jednom z črepov je zas bielo maľovaná výzdoba. V tomto období je rozšírená aj poleva, ktorou sa dosahovala vyššia estetická a technická úroveň keramiky. Poleva býva najčastejšie zelená, hnedá a žltá. Na tých istých polohách ako kolkované črepy sa našli aj fragmenty hrncov/hrnčekov – jeden s tmavozelenou polevou kombinovanou s kolkovanou výzdobou a druhý s hnedočervenou polevou a črep misky s uchom a žltou polevou vnútra. Na vnútornej strane má polevu aj ďalší typický tvar – trojnožka, ktorej zlomok sa našiel na zámockej ulici. Bola to nádoba na troch nôžkach, obyčajne s dutým držadlom, do ktorého sa napichovala drevená rúčka. Používala sa nad otvoreným ohňom pri príprave jedla.
V zlomkoch sa zachovali nielen nádoby, ale aj technická keramika – kachlice, ktoré boli súčasťou kachľových pecí. Plnili praktickú funkciu výhrevného zariadenia a zároveň estetickú funkciu vnútorného vybavenia interiéru panskej domácnosti. Bývali preto krásne zdobené, najčastejšie plastickou výzdobou z rastlinných motívov. V areáli hradu sa našlo niekoľko fragmentov renesančných kachlíc, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali zo zariadenia priestorov hradu. Početné zlomky kachlíc sa tu našli aj pri výskume v rokoch 2006–2007.
Ďalšou skupinou fragmentárnych predmetov zo zbierky J. Cichého sú úlomky sklenenených nádob. Pochopiteľne sa našli predovšetkým v blízkosti kaštieľa, keďže práve v panskej domácnosti patrili k dekoračným prvkom stolovania (vázy) a k uskladneniu a podávaniu vína a iných nápojov (dná a hrdla fliaš).
Okrem popísaných súčastí zbierky a troch takmer celých nádob, ktorými naše rozprávanie o dávnych, pradávnych dejinách Stropkova nabudúce uzavrieme, obsahuje súbor aj početný archeozoologický a antropomorfný materiál (zvieracie a ľudské kosti), zlomky kovových a kúsky kožených predmetov, avšak tieto bez bližšej lokalizácie nemajú veľkú výpovednú hodnotu.
Nálezy, zachránené v zbierke J. Cichého, dopĺňajú mozaiku osídlenia Stropkova v stredoveku a novoveku. Ak vidno, život sa koncentroval predovšetkým okolo hradného areálu, ďalej na dnešnej Hlavnej, Mlynskej a Cintorínskej ulici. Nálezy strusky (prepálenej hmoty), pravdepodobne z pece, na Hrnčiarskej ulici v hĺbke 3m (podľa poznámok J. Cichého) a tiež nálezy keramiky z tejto polohy, dávajú tušiť, že táto ulica nenesie svoje meno náhodou.
Múzeum bude vďačné za všetky ďalšie informácie o náhodných nálezoch pri zemných prácach, pri ktorých nebude archeológ a ktoré môžu bližšie objasniť topografiu osídlenia starého Stropkova. Nenápadné čriepky môžu totiž byť skutočnými „črepmi pre šťastie“ pri poznávaní našich dejín.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok

redakcia | 2. 8. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 179x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou