smahu správy

Dávno, pradávno...

Bratrícka pevnosť

V ostatnom príspevku sme priblížili dve výskumné sezóny na hrádku (Hradzisku) v Mrázovciach v rokoch 2004–5, kedy sa vyvrátilo tvrdenie, že možno stotožniť polohu s centrom panstva Kekmezeu – Modré pole.

Preskúmali sa vtedy fortifikačné systémy na západnej a čiastočne na severnej strane lokality a samotné vrcholové plató. V stredovekom materiáli sa nezistili žiadne nálezy spred 2. tretiny 15. storočia. Po štyroch rokoch sme sa na lokalitu vrátili s cieľom preskúmať jej južnú časť a doskúmať nedokončenú sondáž na severnej strane. Ešte stále sme tak trochu dúfali v získanie dôkazu, že sme na Modrom poli. Sedem mladých archeológov z Veľkej Británie, ktorí sa vďaka projektu Ing. M. Kneža a jeho agentúry Krajina na výskume zúčastnilo, sa pod vedením Vlastivedného múzea v Hanušovciach n. T. pasovalo s náročným terénom a pokúšalo sa nájsť odpoveď na stále jednoznačne nezodpovedanú otázku: „Komu patrila silne opevnená pevnosť nad Mrazovcami?“ Na severnej strane sa skúmala priekopa, ktorá býva vďačným archeologickým zdrojom poznatkov, keďže tu sa zvykne kumulovať odpad, a teda aj archeologické nálezy. Priekopa bola využívaná v dvoch fázach. Na južnom svahu sa zachytili dve priekopy. Jedna z nich bola opakovane prehlbovaná. V sonde na tomto svahu sa našli aj dve, časovo nesúvisiace kolové jamky, ktoré mohli byť zvyškami po drevenej konštrukcii valu. Počas výskumu v r. 2009 sa získalo podstatne viac nálezov ako v predchádzajúcich dvoch sezónach. Najzvláštnejším nálezom bola technická glazovaná keramika, ktorá by bola výnimočná aj na honosnejšom panskom sídle, nieto na vojenskej pevnosti, kde sa nepredpokladá využitie luxusných technických prvkov pri stavbe obydlí. Z kovových nálezov prevažovali klince, vyskytli sa pracky na opasky, háčiky na mäso, z kamenných predmetov bola najvýraznejšia guľa zo stredovekej zbrane. Ako odpad po stravovaní interpretujeme zvieracie kosti. K najmladším nálezom patrí munícia z druhej svetovej vojny. Z tohto obdobia sa našli aj stopy zákopu na severnej strane. Darmo, strategicky výhodné miesto bolo strategickým nielen v stredoveku, ale aj v nedávnej minulosti. Odmysliac si praveké nálezy z neskorej doby kamennej a novoveké nálezy z 2. svetovej vojny je ostatný materiál datovateľný do polovice, resp. 2. tretiny 15. stor. Ani tretia výskumná sezóna teda nepriniesla čo len minimálny náznak, že poloha bola využívaná aj v 14. storočí, či v 1. polovici 15. storočia. Jej stotožnenie s hradom Kekmezeu sme teda definitívne vylúčili. Navyše, materiál ukazoval pomerne úzke chronologické ohraničenie na 2–3 desťaročia. Najlogickejšou interpretáciou osídlenia na polohe Hrádok (Hradzisko) v katastri Mrázoviec sa tak javila bratrícka pevnosť.
Kto sa však ukrýva pod označením bratríci? Boli to vojenské oddiely, ktorých jadro tvorili bývalí husitskí bojovníci a ktorí v rokoch 1445 – 1467 pôsobili na Slovensku, Morave, v Rakúsku i v Poľsku. Husitské posádky, ktoré od 20.-30. rokov 15. storočia pôsobili aj na západnom Slovensku a okrajovo sa dotkli aj Spiša, postupne opúšťali mestá a hrady, ktoré mal v držbe a mnohí táboriti a sirotci v tom čase v menších i vo väčších skupinách pod vedením svojich veliteľov-hajtmanov odchádzali do cudziny, do susedných zemí, kde bojovali za žold v cudzích službách. Zakladali svoje posádky a tábory či už na miestach starých posádok a táborov a či na nových, ale vojensky vyhovujúcich miestach. Navzájom sa volali bratmi — bratríkmi; súčasne historické pramene ich však nazývajú menej príjemnými menami ako napr. latrunculi, latrones, bratones, žebráci, lotři a pod. Zmocňovali sa niektorých hradov, kláštorov, hospodárskych dvorcov i kostolov, ktoré si opevňovali a prispôsobovali svojmu životu, svojej vojenskej bojovej stratégii a taktike. Bolo to najmä v rokoch 1450—1458, kedy sa Slovensko a hlavne východné Slovensko, stalo strediskom bratríckeho revolučného hnutia, nadväzujúce na husitské hnutie a tvorilo novú fázu odboja proti panovníkovi Žigmundovi. Pohľad na bratríkov nebol z pochopiteľných dôvodov jednoznačný. Kým niektorí ich glorifikovali ako šíriteľov revolučných husitských myšlienok, iní ich označovali skôr za plieniteľov kláštorov i profánnych sídel s povesťou lúpežníkov. Do roku 1458 im patrilo tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali takmer 20 tisíc ozbrojencov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko. Pevnosť mali aj na Chmeľove, na Medzianskom hrádku a ako sa oprávnene domnievame tiež na hrádku (Hradzisku) v Mrázovciach. Krátky úsek osídlenia tejto lokality a jeho chronologické určenie nás oprávňuje stotožniť fortifikáciu nad Mrázovcami s bratríckou pevnosťou. Bude určite zaujímavé sledovať pôsobenie bratríkov na východnom Slovensku dôkladnejšie, pretože napriek krátkemu obdobiu ich prítomnosti, mali vzhľadom na posádku v Mrázovciach na náš región zrejme väčší vplyv, ako sa to donedávna vedelo. A to už či ich budeme považovať za progresívnych šíriteľov revolučných ideí alebo plieniteľov a lúpežníkov.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.,
Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok obrazok obrazok

redakcia | 17. 5. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 178x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou