smahu správy

Dávno, pradávno...

Ak to nie je Modré pole, čo to teda je?

V roku 2004 vďaka iniciatíve Ing. M. Kneža a jeho agentúry Krajina, prišli na polohu Hrádok (Hradzisko) pri Mrázovciach 13 mladí archeológovia, študenti a nadšenci archeológie z Veľkej Británie, aby pod záštitou vtedajšieho Vlastivedného múzea v Hanušovciach n. T. toto miesto preskúmali a zistili, či tu bolo alebo nebolo centrum panstva Modré Pole. Otázka lokalizácie tajomného hradu Modré Pole bola kľúčovou otázkou regionálnej histórie, ktorú mohla zodpovedať iba archeológia.

Samotná poloha je neveľkým kopcom nad ľavým brehom Ondavy (kóta 286). Temeno kopca tvorí rovnú plošinu s oválnym pôdorysom (50×13 m), dlhšou osou orientovanou v smere Z – V. Podľa geológa prof. Jána Harčára je to umelo vytvorená plocha a kopec pôvodne plošinu nemal. Svedčí to o tom, že poloha bola strategicky veľmi vhodná na vybudovanie opevneného hrádku, pretože úpravy terénu si určite vyžiadali pomerne veľkú námahu. Výskum sa orientoval na preskúmanie výrazného fortifikačného systému sledovateľného v teréne najmä zo západnej, najľahšie prístupnej strany. Je tvorený tromi valovými násypmi a dvomi priekopami. Zo severnej strany, kde je prudký zráz, je iba jeden veniec valu. Na východnej strane sa nachádza jednoduchá priekopa, ktorá polkruhovito obopína jadro fortifikácie a obidva jej okraje vyúsťujú do svahu.
Výskumom v ťažkých terénnych podmienkach sa zistilo, že val bol jednoduchej kamenno-hlinitej konštrukcie, pričom ho najmenej dvojfázovo upravovali. Z priekop v tejto časti sa nezískalo veľa materiálu, viac sa našlo v priekope na severnej strane. Nálezy predstavujú zlomky keramiky, železné predmety, novoveká sklenená nádobka, kosti, hrudky mazanice a uhlíky. Keramika pochádza z dvoch období – praveká (tú sme spomínali v starších častiach seriálu – o osídlení v neskorej dobe kamennej) a stredoveká keramika z 15. stor. Medzi železnými predmetmi je najzaujímavejší hrot s tuľajkou a kosoštvorcovým prierezom tela, kľúč a kovanie. Ostatné predmety predstavujú klince a železné tyčinky.
Výskum pokračoval aj v roku 2005, kedy sa práce orientovali priamo na plošinu hrádku. Dlhým, 34 metrov merajúcim rezom sa zistila plytká kultúrna vrstva, pod ktorou bolo skalnaté podložie. Našli sa tu viaceré viacvrstvové ohniská a nedešifrovaný systém kolových jamiek. Žiadna kamenná architektúra alebo stopy jej základov. Stáli tu najskôr drevené stavby – možno zruby, ale iste aj prístrešky z drevených kolov. Nepodarilo sa však zachytiť nijaké jednoznačné pôdorysy obytných objektov. Zato sa našlo o niečo viac nálezov, najmä keramické zlomky, datovateľné rovnako ako tie z r. 2004 do polovice 15. stor., prípadne do jeho 2. tretiny. Okrem keramiky boli zachytené kovové predmety, medzi nimi hroty s tuľajkou a kosoštvorcovým prierezom tela, pracka, klince, podkova a malé kovové terčíky. Výnimočným nálezom je minca, žiaľ, nečitateľná. Mobiliár dopĺňali uhlíky a zvieracie kosti. V jednom prípade sa zistilo opracovanie kosti na korčuľu.
Výskum v r. 2005, realizovaný opäť ako medzinárodná aktivita v spolupráci s mladými archeológmi z Veľkej Británie, len potvrdil záver z r. 2004, síce, že polohu nemožno stotožňovať s centrom panstva Modré pole.
Hlavným argumentom je, že ani jediný zlomok nájdený na Hrádku, nie je možné zaradiť pred druhú tretinu 15. storočia. Hrad Kekmezeu však na začiatku 15. stor. už nejestvoval, existuje iba zmienka z r. 1408 o drevenom „fortalicu“. No naše nálezy sú ešte o dve-tri desaťročia mladšie. Výsledky výskumu teda jednoznačné vylúčili, že by sme mohli byť na mieste Modrého Poľa. Čosi z jeho dejín v 14. storočí by sa predsa len zachovalo! Materiál z obdobia, kedy tu mal byť hrad, chýbal a bol tu materiál, kedy už hrad nejestvoval. Koho stopy sme teda zachytili?
S najväčšou pravdepodobnosťou sme sa ocitli v bratríckej pevnôstke.. Týchto stredovekých bojovníkov nachádzame na viacerých miestach v neďalekom okolí – napríklad na Chmeľove či na Medzianskom hrádku pri Hanušovciach.
O nich a o tretej výskumnej sezóne na polohe Hrádok (Hradzisko) pri Mrázovciach si povieme niečo zas až na budúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok obrazok

redakcia | 3. 5. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 50x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou