smahu správy

Recepty, príbehy a spomienky...

obrazokO. Džupinková: „Nechceme, aby tajomstvá kuchyne Rusínov zapadli prachom…“

Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku. Hrdo sa k nim hlási aj Oli Džupinková, ktorá pochádza z obce Pichne v sninskom okrese. Momentálne pracuje už sedem rokov ako moderátorka spravodajstva a dopravného servisu v rádiu Expres. Popri svojom náročnom povolaní sa jej podarilo ešte minulý rok vydať knihu Mamina rusínska kuchyňa.

Motiváciou bol jej spoločný výlet s kamarátmi z Bratislavy domov na východné Slovensko do obce Pichne. „Organizovali sme množstvo výletov po okolí. Moja mama mala vždy navarené a vždy bol plný stôl našich dobrôt – pirohy, mačanka, holubky, gugeľ a mnohé iné. Obed i večera obsahovali niekoľkochodové menu. Kládli mnoho otázok, takmer žiadne z tých jedál nepoznali. Pýtali recepty a prosili mamu, aby prišla variť do Bratislavy,“ zaspomínala Oli Džupinková s úsmevom na úplný začiatok vzniku tejto jedinečnej knihy. Jedným z týchto kamarátov bol aj žilinský rodák Peter Šuchtár, ktorý miluje dobré jedlo a dizajn a bez ktorého spolupráce by táto kniha určite nevznikla.
„Jedného dňa sme sa rozprávali o tom, prečo nedať všetky tieto recepty dokopy. Oslovili sme skvelého fotografa Jána Štovku, ktorý má tiež rusínske korene a ktorý ani na minútu nezaváhal. Vďaka nemu vznikli všetky krásne fotografie v knihe. Musím povedať, že všetky tieto jedlá uvarila a pripravila moja mama,” prezrádza ďalej O. Džupinková.
Od prvotnej myšlienky až po vydanie knihy prešli štyri roky. Najintenzívnejší bol posledný polrok pred jej vydaním. „Odozva na túto knihu je skvelá. Priznám sa, že som mala veľký rešpekt, keď sme spúšťali crowfundingovú kampaň, pre ktorú sme sa rozhodli z toho dôvodu, že sme do toho išli bez vydavateľstva a všetko sme robili a hradili sami,“ povedala a dodala, že napriek tomu, že všetko bolo pripravené do posledného detailu, netušili, ako to celé dopadne a ako bude na knihu reagovať široká verejnosť.
„Od prvej minúty, čo sa kniha dostala vonku, reakcie boli a stále sú úplne krásne a úžasné. Nie je to len obyčajná kuchárska kniha. Je to dizajnová kuchárska kniha v troch jazykoch, v bielom plátne a so špeciálnym povrchovým obalom, na ktorom sa nachádza zdigitalizovaná výšivka z rusínskych obcí v sninskom regióne,“ priblížila dizajn knihy a dodala, že po výšivke z konkrétneho kraja dokonca pátrali u folkóristov a odsledované boli aj staré babkine výšivky na obrusoch. Rusínsku výšivku zdigitalizoval Tomáš Kompaník.
„Musím povedať, že sa mi dizajn knihy veľmi páči. Je naozaj minimalistický, obsahuje len jednoduchý krížikový vzor. Aj týmto je kniha výnimočná. Jednotlivé kapitoly a recepty sú písané tak, že v nich spomínam na svoje detstvo, na prázdniny, na zážitky s konkrétnym receptom. Mnoho ľudí sa pri listovaní vrátilo do detstva tak ako ja,” prezrádza Oli, ktorej prázdninové dobrodružstvo boli vždy spestrené dobrotami starých rodičov.
Od novembra 2018, kedy bola kniha vydaná, sa veľa ľudí doslova stotožnilo s obsahom knihy, s príbehmi, osobnými spomienkami i s receptami a fotografiami.
„Kniha nie je len moja moja. Vydali sme ju spolu s Petrom Šuchtárom, ktorý nie je Rusín a mojou mamou. Sú to recepty z jej zošita a z hlavy, ale konzultovali sme to aj s ďalšími členmi rodiny. Na spoluprácu sme oslovili ľudí, ktorých prácu si nesmierne vážime a ktorých práca sa nám veľmi páči. Od fotografov cez dizajnérov až po jazykových korektorov, prekladateľov. Je to dôkaz toho, že na Slovensku máme veľa kvalitných a šikovných ľudí v každej oblasti, ktorí dokážu vytvoriť v podstate obyčajnú kuchársku knihu, ktorá sa stane neobyčajnou,“ hovorí O. Džupinková, ktorá túto knihu vníma tiež ako ďalší kúsok veľkej skladačky rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku. Mamina rusínska kuchyňa je pre O. Džupinkovú určite srdcovkou.
„Do tohto projektu som išla aj preto, že Rusíni žijúci na Slovensku už veľmi dlho sú národnostnou menšinou, o ktorej by sa malo vedieť. Ľudia predsa najradšej spoznávajú svoju kultúru a korene cez jedlo a hudbu,“ dodáva s úsmevom.
Kniha je rozdelená do kapitol s príbehmi , ktoré súvisia s konkrétnym receptom. Za zmienku určite stojí kapitola Leto na dedine , v ktorej sa píše aj o pravoslávnom mníchovi Ignatijovi Čokinovi, ktorý bol strýkom starého otca Oli Džupinkovej a ktorý na kopci v obci Uličské Krivé postavil v 60. rokoch minulého storočia s pomocou miestnych obyvateľov tzv. skit. Ide o trojposchodový objekt na spôsob atoských mníchov. Ignatij Čokina je pri ňom aj pochovaný. „V auguste sa na tomto mieste slúži odpustová slávnosť. Vždy v ten deň naša rodina hostila pravoslávnych kňazov, pripravovali sa jedlá, ktoré mal Ignatij rád – bezmäsitý boršč, rybacia nátierka a fazuľový šalát s cviklou. Až v dospelosti som pochopila ako vážený bol tento človek. Ľudia, ktorí tohto mnícha zažili, verili v jeho modlitby. Mal veľmi ťažký život, napriek tomu vždy hovoril, že by sme si mali pomáhať a mali by sme si odpúšťať. Tým, že sme zaradili tieto jeho obľúbené recepty do knihy, sme mu vzdali poctu. Celý tento príbeh o ňom je autentický, sprostredkovaný mojim starým otcom,“ prezradila Oli.
Všetky recepty v knihe si dokážeme pripraviť zo surovín, ktoré si naši predkovia vždy vypestovali a zabezpečili sami. Typické sú huby z lesa, zemiaky a kapusta z poľa, mlieko, tvaroh a smotanu od kravy, či vajíčka od sliepok. Naši predkovia boli veľmi sebestační. „V dnešnej dobe sú tieto recepty ekonomicky výhodné, jednoduché a zo základných surovín. Ochucuje sa len soľou, čiernym korením a mletou paprikou,“ myslí si O. Džupinková, ktorá dodáva, že svoje korene môžeme poznať aj cez jedlo. „Nechceme, aby tajomstvá kuchyne Rusínov zapadli prachom. Je to odkaz pre ďalšie generácie, aby po nás niečo zostalo, aby ľudia vedeli, že sme niečo také mali, že sme takto fungovali a toto sme zažívali – pomáhali sme starým rodičom na poli, jedna babka piekla v pahrebe zemiaky, druhá nám na raňajky robila šepky z kyslého mlieka a mnohé iné,“ dodáva a teší sa z toho, že všade sú ľudia, ktorí udržiavajú svoje zvyky a tradície. Aj Slováci žijúci v zahraničí si touto knihou môžu pripomenúť svoje korene. Kniha určite nie je určená len Rusínom. „Neprišli sme s niečím novým, to všetko tu už bolo, len sme to dali do nového šatu pre ďalšie generácie,“ uzatvára svoje rozprávanie O. Džupinková a my jej prajeme hlavne pevné zdravie. Zároveň vyjadrujeme veľkú vďaku za knihu, ktorá na našom trhu určite chýbala.

obrazok obrazok obrazok

Andrea Fecková | 26. 4. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 322x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou