smahu správy

Dávno, pradávno...

Ešte raz o dobe bronzovej

V ostatnom príspevku Dávno, pradávno sme sa ocitli v mladšej a neskorej dobe bronzovej, v dobe, kedy do nášho priestoru prenikajú kultúry popolnicových polí. Sú to dravé, expanzívne kultúry, ktoré obsadzujú rozsiahle územia Európy. Najmä gávska kultúra k nám preniká až z Rumunska a cez naše územie transferuje až do okolia Krakova v Poľsku.

Poznamenala východné Slovensko aj tým, že sa nebála hornatejších oblastí, ba práve naopak, na mnohých miestach vytvárala opevnené výšinné sídliská. Tie vypovedajú o organizovanej spoločnosti, no zároveň aj o nepokojných časoch. Zachovala sa vysoká úroveň kovolejárstva dosiahnutá už staršou pilinskou kultúrou. Prečo predpokladáme prítomnosť nositeľov gávskej kultúry aj v stropkovskom regióne minimálne v osobách obchodníkov a prospektorov? V južnejšom vranovskom regióne poznáme veľa sídlisk tejto kultúry. Z jej mladobronzového obdobia je to najmä hradisko na Čičvianskom hradnom kopci, iste aj Stropkovčanom známa lokalita nad križovatkou ciest na Vranov a Humenné. V neďalekom Žalobíne sa približne z toho istého obdobia (13.-11. stor. pred Kr.) našiel depot kovolejára a zachytilo sa tu sídlisko. Je veľmi nepravdepodobné, aby taká expanzívna spoločnosť, akou boli nositelia gávskej kultúry, nepostupovala po toku Ondavy ďalej na sever. Do tohto regiónu však rovnako mohla zasiahnuť aj ďalšia silná kultúra popolnicových polí, rozšírená na severnom Slovensku a v Poľsku – kultúra lužická. Zdá sa, že práve severovýchodné Slovensko patrilo k zóne kontaktov týchto viac-menej súčasných kultúr mladšej a neskorej doby bronzovej. Aj keď bronzové predmety, ktoré vo veľkej miere sú civilizačným, nie kultúrnym prvkom (mohli byť používané v tom istom čase vo viacerých kultúrach), práve druhý bronzový nález zo stropkovského regiónu poukazuje viac na prostredie lužickej kultúry. Ide o ozdobu – zlomok okuliarovitého závesku, nájdený v Chotči. Pri bagrovaní štrku v riečisku Chotčianky, na jej ľavom brehu sa našla ružica so špirálovite stočenú strednou časťou. Ružicu tvorí 9 vinutí a strednú časť 3 závity. Je to zlomok (polovica) ozdoby, ktorú pre jej tvar, pripomínajúci okuliare, nazývame okuliarovitý závesok. Chotčiansky nález typologicky patrí k starším záveskom tohto typu ozdôb, radeným do mladšej doby bronzovej s ťažiskom výskytu v 13. – 12. stor. pred Kr.
Horšie s datovaním je to pri náleze štyroch malých plochých pukličiek, ktoré sa tiež našli v Chotči, na mieste nálezu keramických črepov z mladšej a neskorej doby bronzovej. Pukličky tvorili zrejme súčasť ozdoby konského postroja, alebo boli inak využité ako okrasný prvok. Ak sú bez výzdoby, sú v podstate nedatovateľné. Hovoríme, že ide o priebežný tvar, ktorý sa vyskytuje dlhé obdobie a bez ďalšieho materiálu ich nie je možné časovo bližšie určiť. V kontexte s nálezmi črepov, radenými hypoteticky ku kultúre Gáva, by sme teda mohli pri pukličkách hovoriť tiež len rámcovo o mladšej až neskorej dobe bronzovej, teda o čase medzi 13. – 8. storočím pred Kr.. Mohli rovnako patriť gávskej ako aj lužickej kultúre.
V čase, do ktorého je možné datovať bronzový závesok a pukličky z Chotče a bronzovú sekerku z Breznice, nastupuje v starovekom Grécku, ktoré je už na začiatku doby železnej, tzv. temné, alebo tiež nazývané homérske obdobie, v Egypte sa pomaly končí obdobie Novej ríše a v južnej Amerike žili ešte len tvorcovia predinkských kultúr. V stropkovskom regióne sa v tom čase, niekde v období 13.-12. stor. pred Kr. (závesok) a 13. – 8. stor. pred Kr., museli pohybovať ľudia, ktorí dokonale ovládali metalurgiu farebných kovov a s takýmito výrobkami obchodovali. Či sa tu aj usadili, zatiaľ nemôžeme povedať. Nové nálezy sa môžu objaviť aj náhodne a môžu posunúť naše poznanie podstatne dopredu. Takto sa stalo napríklad v spomínanom Žalobíne (okr. Vranov n.T.), kde miestny obyvateľ mal doma dva roky odložené bronzové náramkovité hrivny, nájdené na bratovej záhrade, iba tušiac, že ide o niečo starobylé. V Hermanovciach n. T. sa zas našli až dva poklady bronzových predmetov pri prechádzke v lese. Napokon, časť okuliarovitého závesku z Chotče do múzea tiež priniesol jeho nálezca, za čo sme mu úprimne vďační. Prosíme preto všetkých možných nálezcov, ktorí náhodne objavili nejaké zaujímavé predmety, aby ich neukrývali, ale priniesli do múzea na posúdenie. Môžu prispieť k lepšiemu poznaniu najstarších dejín regiónu a v súčasnosti navyše môžu nálezcovia získať aj zaujímavé nálezné. Pripomíname však, že sa predpokladá náhodný nález. Zámerné vyhľadávanie archeologických nálezov bez nevyhnutného oprávnenia vykonávať archeologické výskumy je podľa legislatívy Slovenskej republiky trestné.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok obrazok obrazok

redakcia | 5. 4. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 21x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou