smahu správy

Oneskorená pocta priateľovi

obrazokNarodil sa v roku 1940, ako 17 ročný absolvent strednej zdravotníckej školy prišiel do Stropkova, až do odchodu do dôchodku pracoval na jednom a tom istom pracovisku, odišiel z tohto sveta na Štedrý deň 2018. Peter Adam.
Toľko by stačilo napísať o jednom živote. Ak by to bol len taký obyčajný život, akým sa zdal pri povrchnom pohľade zvonka. Lenže … nebol!

Peter prišiel zo svojho rodného Jastrabieho po absolvovaní Vyššej sociálnej a zdravotníckej školy v Michalovciach do Stropkova do zariadenia, ktoré opatrovalo zdravotne, najmä psychicky postihnutých. Bola to veľmi náročná práca aj pre skúseného ošetrovateľa, nie to ešte pre neskúseného mladíka. On však vydržal, venoval sa svojej práci a pacientom, neskôr klientom zo všetkých síl a schopností. Iný by tej náročnej práce, vyžadujúcej často 24 hodinovú pohotovosť mal dosť. Nie však Peter. Našiel si cestu k športu, ku kultúre a dokonca aj svoju celoživotnú lásku. Venoval sa volejbalu, turistike, lyžovaniu a keď sa skupina nadšencov rozhodla začiatkom 60. rokov nacvičiť divadelnú hru „Mahuliena, zlatá panna“, nesmel tam chýbať. Napriek svojmu vyšportovanému a šarmantnému vzhľadu, bol celkom nenápadný. Nikdy nepokazil žiadnu zábavu, pritom nesústreďoval pozornosť na seba. Keď sa ešte organizovali lyžiarske preteky „Pionierska lastovička“ kde bolo na svahu aj 200 detí-lyžiarov slalomárov, bol ako zdravotník všade, kde bolo treba pomôcť – obväzom, obstrekom, alebo len dobrou radou. A nielen zdravotnou, ako skúsený športovec vedel súťažiacim pomôcť či poradiť aj v technických problémoch. A nielen deťom. Aj vo svojom zamestnaní považoval šport za jeden z liečebných prostriedkov. Venoval sa tréningu svojich zverencov či už v atletike, alebo v zimných športoch. A že bol dobrý ošetrovateľ, ale aj tréner, svedčí rad ocenení a medailí z národných, či medzinárodných súťaží. Úspechy z domácich súťaží, „Celoslovenskej olympiády pre mentálne postihnutých“ na Martinských holiach v roku 1994, kde klienti DSS Stropkov – jeho zverenci získali 1. 2. aj 3. miesto, alebo 1. Letné národné OH v Košiciach(1994), či v Trenčíne (1996) a mnohých ďalších. Tým sa jeho zverenci ocitli na „Špeciálnej olympiáde“ v Slovinsku v Črnej na Koroškem, kde získali jedno zlato, jedno striebro a tri bronzové medaily. Bol to úspech pre Slovensko, pre DSS ale hlavne Petrova zásluha, schopnosti a obetavosť. Vyvrcholením jeho zdravotno-trénerského úsilia bola účasť na „Olympiáde postihnutých športovcov“ 1997 v Kanadskom Toronte, kde jeho zverenci v rámci družstva Slovenska získali 2 strieborné medaily v behoch na lyžiach na 500 a 1000m. Ešte v roku 2000, tesne pred odchodom do dôchodku sa so svojimi zverencami zúčastnil na IV. Národnej letnej olympiáde v Košiciach. Peter však neodovzdával svoje umenie len na poli zdravia, či športu. Keď si vyskúšal svoje schopnosti a talent v „Mahuliene“ nie div, že v roku 1966 bol jedným z prvých zakladateľov Divadelného ochotníckeho súboru Ondavan. Pre svoju štíhlu, vyšportovanú postavu a treba povedať, aj šarmantný vzhľad, si už v prvom „Kubovi“ zahral postavu husára. Ale nielen „zábavné“ postavy zvládal s gracióznosťou a šarmom. Zhostil sa úspešne aj s „charakterovými“ postavami Fischla v „Kým kohút nezaspieva“ alebo gazdu v „Bačovej žene“. V Ondavane pôsobil s prestávkami (ktoré zapríčinili jeho pracovné a trénerské povinnosti) až do roku 2008. Pravda, s pribúdajúcimi rôčkami už mu pamäť neslúžila ako zamlada, ale stále prišiel na skúšky s „textami v hlave“. Už keď cítil, že by mal problémy so zapamätaním si náročných textov, „pracoval“ s nami ako inšpicient, či technik. Aj po odchode do „hereckého dôchodku“ ostal divadlu verný. Nielen ako divák ale aj ako „dvorný“ dodávateľ vianočných, či veľkonočných oblátok. Tie jeho mali skutočne vynikajúcu kvalitu. Stíhal veľa. Ošetrovať aj trénovať svojich zverencov, poskytovať zdravotnícke služby na podujatiach športového klubu „Slávia Stropkov“, hrať volejbal, pestovať turistiku, hrať divadlo a byť všade priateľský, milý, usmievavý a obľúbený, vždy prispievajúci k dobrej nálade. Predovšetkým však, nezanedbával rodinu, manželku, syna a dve dcéry. Odišiel si tak ako si žil, náhle a nenápadne. V deň, kedy všetci očakávali narodenie Jezuliatka, Ty si sa pobral k Nemu. Ani sme si nestihli poriadne uvedomiť v tom kolotoči života, že Ťa už niet.
Ak sa na nás zhora pozeráš, spomeň si na svoje účinkovanie v hre „Ženský zákon“, ktorý sme pretransformovali do stropkovskej „hutoráčtiny“, a ktorý pod názvom „Babski mores“ venujeme Tebe. Ako spomienku a poďakovanie nielen spoluhercovi, ale dobrému, obetavému človeku – priateľovi.
Členovia DOS Ondavan

obrazok

redakcia | 15. 3. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 251x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou