smahu správy

Dávno, pradávno...

Na prelome vekov kameňa a bronzu

Dávno, pradávno skončila obrovská epocha – doba kamenná – a začalo sa metalikum, doba kovov. Pravdaže, nestalo sa to zo dňa na deň a nie všade v rovnakom čase, ale postupne v súlade s osvojovaním si nových technológií a nových prvkov v hospodárskom i spoločenskom živote.

Mnohé kultúry juhovýchodnej Európy a Blízkeho východu sa už počas trvania mladšej doby kamennej u nás, zaraďujú do včasnej doby bronzovej. Aj na Slovensku sa síce prvé kovy, ktorými boli zlato a meď, objavujú už v mladom neolite, avšak vyššia frekvencia medených výrobkov je záležitosťou až eneolitu. I vtedy majú medené výrobky ešte len viac-menej symbolický, nie praktický význam. Meď, ktorá je príliš mäkká, je nevhodným materiálom pre výrobu pracovných nástrojov a zbraní, preto tento materiál nemohol výraznejšie ovplyvniť hospodárstvo. Až vynález legovania medi cínom priniesol bronz, vhodný materiál na výrobu predmetov, ktoré slúžili nielen na ozdobu (náramky, závesky, ihlice a i.), ale aj na boj (sekeromlaty, sekery, kopije, dýky, meče) a na prácu (sekery, kosáky, dláta a ď.).
V našej oblasti začíname hovoriť o dobe bronzovej približne od 24. storočia pred Kr. K plnej dobe bronzovej, teda k dobe, kedy skutočne bronz vytlačí kameň ako základnú surovinu na výrobu pracovných nástrojov a zbraní, je ešte poriadne ďaleko. Ak nazrieme do priestoru Stropkova a okolia v tomto čase, vidíme, že kultúra východoslovenských mohýl, v podstate prvá, ktorá výraznejšie osídlila stropkovský región, je síce podľa datovania (koniec 3. a začiatok 2. tisícročia pred Kr.) už včasnobronzovou kultúrou, ale nateraz v jej náplni kovové predmety nepoznáme. Pripomeňme si, že ide o kultúru chovateľov stád dobytka, na roľníctvo poukazujú iba nálezy zrnotierok. Isté ukotvenie týchto príslušníkov veľkej rodiny kultúry so šnúrovou keramikou v tomto regióne predstavujú iba ich posmrtné pamätníky – mohyly. V nich sa nachádza veľmi málo predmetov – najčastejšie sú to kamenné štiepané a brúsené nástroje, výnimočne keramika a vzácne strávené zvyšky ľudských kostier, ak išlo o tzv. kostrový pohreb. Ľud východoslovenských mohýl totiž niekedy svojich mŕtvych spaľoval a niekedy pochovával celé telo nebožtíka. Aj v druhom prípade však kosti podľahli agresívnej pôde a sú veľmi slabo zachované. Vzácne prípady, kedy sa kostra zachovala, poukazujú na uloženie na boku alebo v tzv. žabacej polohe – na chrbte s kolenami od seba a so spojenými chodidlami. V mohylách sú časté nálezy uhlíkov a ohnísk. Dôvod budovania mohýl nevieme presne dešifrovať. Tento fenomén poukazuje na silné rodové väzby a na organizáciu práce, pretože na navŕšenie mohyly bolo určite potrebné zaangažovať väčšiu skupinu ľudí. V každom prípade, ak išlo o zachovanie pamiatky na zosnulých, podarilo sa ľudu východoslovenských mohýl dosiahnuť cieľ. Vďaka mohylám o nich, ľuďoch na prelome veku kameňa a veku bronzu, vieme aj dnes po vyše štyroch tisícročiach. Okrem mohýl nachádzame po týchto našich prvých predkoch, ktorí tu zanechali jednoznačnú stopu, už len náhodne objavované štiepané kamenné predmety a kamenné brúsené sekery a sekeromlaty s prevŕtaným otvorom na násadu, o ktorých sme už hovorili. K východoslovenským mohylám sme sa vrátili najmä preto, že na osídlenie v staršej dobe bronzovej v našom regióne nepoukazujú už žiadne iné pamiatky. Je to zvláštne, pretože v staršej dobe bronzovej je na východnom Slovensku (v Košickej kotline a na Spiši) rozšírená významná a vyspelá kultúra otomanská, ktorá poznala urbanizmus sídel, opevnené hradiská, poklady zlatých predmetov, nádhernú keramiku i rozsiahle pohrebiská s bohato vybavenými hrobmi. Najznámejšími náleziskami sú Barca, Nižná Myšľa a Spišský Štvrtok. Paradoxné je, že tá istá kultúra, ktorá osídlila rozsiahle územie od Rumunska cez Maďarsko a východné Slovensko, osídlila aj oblasť v okolí Jasla (významné hradisko Trzcinica) v Poľsku. Zdá sa teda, že našim regiónom táto kultúra iba prešla a neusadila sa tu, podobne ako neskoršia stredo- a mladobronzová kultúra pilinská. Po tejto však u nás predsa len zostali aké-také stopy. Ale o tom až nabudúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok

redakcia | 8. 3. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 173x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou