smahu správy

Dávno, pradávno...

obrazokBojové či drevorubačské sekeromlaty?

V ostatnej časti nášho miniseriálu o najstarších dejinách Stropkova a jeho okolia sme sa dotkli najvýznamnejšej archeologickej kultúry nášho regiónu z prelomu eneolitu a začiatku doby bronzovej – kultúry východoslovenských mohýl. Možno by sme mali ozrejmiť, čo sú to za názvy, ktoré archeológovia používajú na označenie spoločenstiev ľudí v dávnej minulosti.

Ide o umelé názvy, vytvorené pre lepšiu orientáciu v čase, kedy nevieme týchto ľudí etnicky zaradiť a už vôbec ich nevieme pomenovať tak, ako označovali oni sami seba. My sme v hmotnej kultúre schopní rozlíšiť iba odlišnosti veľkých celkov, ktoré k sebe nejakým spôsobom patrili (územne a časovo, či aj geneticky a jazykovo – to nevieme) od iných veľkých celkov. Vieme popísať materiálny obsah (to, čo nie je z organických materiálov a nerozložilo sa v zemi) a sprostredkovane aj duchovnú sféru (napr. pohrebný rítus, kultové predstavy a pod.). Dokážeme postrehnúť vnútorný vývoj v týchto celkoch (začiatok, vrchol a zánik), sledovať cudzie prvky (vplyvy) z iných kultúrnych prostredí a mnohé iné skutočnosti. Pomenovania archeologických kultúr vznikajú na základe lokality alebo oblasti, kde bola kultúra najskôr rozpoznaná (napr. bukovohorská alebo gávska kultúra), alebo podľa typickej výzdoby či tvarov keramiky (napr. kultúra s lineárnou keramikou, kultúra zvoncovitých pohárov) či na základe iného typického prvku – ako napr. kultúra východoslovenských mohýl. Práve táto kultúra, ktorej najvýraznejším prvkom, zachovaným do súčasnosti v zalesnených terénoch, sú mohylové násypy nad hrobmi ich zosnulých patrí do záveru obrovského kultúrneho komplexu, nazývaného kultúra so šnúrovou keramikou. Časť tohto komplexu s keramikou zdobenou odtlačakmi šnúr sa nazýva aj ľudom bojových sekeromlatov. Netreba asi vysvetľovať prečo. Zachovali sa po nich – a teda aj po našej kultúre východoslovemnských mohýl – typické kamenné predmety s prevŕtaným otvorom na drevenú násadu, s ostrím a obuchom, ktoré sa využívali ako pracovné nástroje, ale boli iste aj veľmi účinnou a nebezpečnou zbraňou. V stropkovskom regióne sú známe 4 nálezy sekeromlatov a jeden nález kamennej sekery. Dva sekeromlaty z neznámej polohy v okolí Stropkova sa našli ešte v r. 1930. Od nálezcu ich získal vtedajší Štátny archeologický ústav v Martine. Poznáme ich iba z kresby a popisu V. Budinského-Kričku. Jeden zo sekeromlatov zo zelenkavosivého trachytu má pozdĺžny prierez so zaobleným obuchom, druhý je z hnedej bridlice, má približne päťuholníkový tvar a kužeľovitý, tupo zakončený, hore i dolu slabo hranený obuch. Tretí sekeromlat sa našiel v r. 1986 na južnom okraji obce Potôčky, na polohe zvanej Úboč. Sekeromlat z granorioditu má jednostranne rozšírené, dokonale vybrúsené ostrie a zúžený, sploštený tyl, na ktorom sú badateľné stopy po opotrebovaní. Posledným doteraz známym kamenným sekeromlatom z regiónu je nález z Vyšného Hrabovca. Našiel sa náhodne v r. 1988 na polohe Bartkov hon. Je to profilovaný sekeromlat z granitu, resp. z ruly jemnozrnnej s dokonale prevŕtaným, mierne zošikmeným a zúženým otvorom, s mierne rozšíreným ostrím a odsadeným, výrazne zúženým a splošteným kruhovým tylom. Na ostrí sú sledované stopy pracovného opotrebovania a podobne ako na okraji otvoru na násadu tiež sekundárne poškodenie. Ostatné dva uvedené nálezy sekeromlatov sú uložené u ich nálezcov. Boli by sme veľmi radi, ak by sa ich podarilo získať aspoň ako výpožičku do pripravovanej archeologickej výstavy, či perspektívnej expozície v Kaštieli. Posledný nález brúseného kamenného predmetu – už nie sekeromlatu, ale sekery, pochádza z Mrázoviec. Pri výskume stredovekého osídlenia na polohe Hradzisko, zabezpečovaného agentúrou M. Knežu Krajina a vtedajším hanušovským múzeom, sa v r. 2009 našli črepy so stopami šnúrovej výzdoby, štiepaná industria a brúsená kamenná sekera, ktorá má lichobežníkový tvar, mierne vejárovite rozšírené ostrie, pôvodne rovný tyl a na povrchu početné stopy druhotného poškodenia. Nález sekerky je dôležitý najmä preto, že pochádza z výskumu a možno ho dať do širšieho interpretačného kontextu.
Okrem nálezov brúsených sekeromlatov a sekier sa štiepaná industria našla ešte v katastri Stropkova a Vojtoviec, kde sa pri slovensko-poľskom prieskume objavili aj črepy kultúry východoslovenských mohýl a 1 črep kultúry lievikovitých pohárov.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok obrazok obrazok

redakcia | 1. 3. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 28x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou