smahu správy

Dávno, pradávno...

Východoslovenské pyramídy

Dávno, pradávno, presnejšie niekedy v 2. polovici 5. tisícročia pred Kr. (staršie datovanie sa posúva asi o tisícročie bližšie k súčasnosti) severovýchodné Slovensko spolu s celou Európou vstupuje do záverečného obdobia doby kamennej.

Nachádzame sa na rozhraní doby, ktorej vládol kameň a doby, keď začal dominovať kov, v období, pre ktoré používame pomenovanie eneolit – neskorá doba kamenná. Vďaka postupnému rozširovaniu poznania metalurgie medi a využívaniu kovových predmetov nastali výrazné zmeny v hospodárstve, v spoločenskej sfére, v deľbe práce, v charaktere rodiny, v dominantnejšom postavení muža. Vzrástol význam pastierstva, predpokladajú sa etnické zmeny, príchod prvých Indoeurópanov. V eneolite ľudia prišli aj na taký dôležitý vynález ako je koleso, čím sa zjednodušilo prekonávanie vzdialeností pre väčšie skupiny ľudí a diaľkový výmenný obchod.
Na Východoslovenskej nížine, v Košickej kotline a v Šarišskej vrchovine sú rozšírené významné kultúry polgárského okruhu a najmä stredoeneolitická bádenská kultúra. Tieto staršie kultúry eneolitu v Stropkove a blízkom okolí nepoznáme. Zato záver eneolitu, obdobie na prelome 3. a 2. tisícročia pred Kr. sa na pahorkoch Ondavskej vrchoviny objavujú rozsiahlejšie stopy po prítomnosti tajomných pastierov, ktorí sem prichádzajú z východu a ktorí sa považujú za prvých Indoeurópanov, teda našich genetických prapredkov. Ich hmotný prejav nazývame kultúra východoslovenských mohýl. Je to pomerne chudobná kultúra kočovníkov, pastierov a chovateľov stád dobytka, s ktorými prechádzali po hrebeňoch Nízkych Beskýd pozdĺž riek. Ich sídliská v podstate nepoznáme. Mali asi jednoduché stanové príbytky, ktoré v zemi nezanechajú výraznejšie stopy. Aj relatívna chudoba ich hmotnej kultúry vypovedá o charaktere ich nomádskeho spôsobu života, v ktorom sa viac uplatnili predmety z kože, kožušín, dreva, prútia a textilu, ktoré sa v zemi nedochovajú. Zato tento zaujímavý ľud, ako už napovedá názov jeho kultúry, po sebe zanechal impozantné posmrtné pamätníky, dodnes viditeľné v teréne – mohylové násypy nad telami alebo kremačnými zvyškami svojich mŕtvych. Dôvod budovania mohýl určite spočíval v náboženských predstavách, možno súvisel tiež so snahou zachovať hroby viditeľné i po presune kočujúcich pastierov do inej oblasti. Mohyly sa objavujú ako solitéry, ale tiež ako pásy násypov tiahnuce sa po hrebeňoch kopcov. V okolí Stropkova sú početné v bardejovskom, svidníckom, vranovskom a humenskom regióne (Kožany, Kurima, Kučín, Šapinec, Radoma, Giraltovce, Fijaš, Ďapalovce, Rafajovce, Kladzany, Nižný Hrušov, Brestov). V samotnom stropkovskom regióne sú štyri mohyly evidované v Tokajíku, kde nadväzujú na pás mohýl od Holčíkoviec, Rafajoviec a Ďapaloviec, tri mohyly sú známe v Bžanoch a ojedinelý menší násyp mohylového charakteru poznáme aj v katastri Šandala. Mohyly mohli mať výnimočne kamenné jadro alebo prstenec kameňov lemoval ich obvod. Dosahujú výšku 3,4–6,5m a priemer 6 – 23 m. Takéto východoslovenské „pyramídy“ sa do súčasnosti zachovali najmä v zalesnených oblastiach (kóty 149 – 535), i keď sa predpokladá, že mohli jestvovať tiež na plochách, kde sa poľnohospodárskou kultiváciou zničili. Môžu o nich svedčiť aj náhodné nálezy kamenných predmetov, aké poznáme aj zo Stropkovského okresu. Ale o nich si viac povieme nabudúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

obrazok obrazok

redakcia | 22. 2. 2019 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 78x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou