smahu správy

Lekárku svidníckej nemocnice MUDr. Z. Hanikovú ocenili za čin roka

Lekárku Zuzanu Hanikovú, ktorá pracuje na oddelení vnútorného lekárstva vo svidníckej nemocnici, sieť nemocníc Svet zdravia koncom minulého roka ocenila za čin roka 2018. Stalo sa tak počas podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát. Zuzana si ocenenie odniesla za pomoc rodine po autonehode, ktorú poskytla počas cesty na dovolenku do Chorvátska.
Sieť nemocníc Svet zdravia a sieť polikliník ProCare každý rok v rámci galavečera Liga výnimočných oceňuje tých najlepších v sieti, ktorí sa významne pričinili k rozvoju zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Vlani odovzdala desať ocenení a jednu špeciálnu cenu.
„Aj v neľahkých podmienkach, v akých sme minulý rok pracovali, sa naši zamestnanci zomkli, odviedli vynikajúcu prácu, snažili sa dobre robiť medicínu i ústretovo komunikovať s pacientom. Máme vo svojich radoch naozaj excelentných a výnimočných ľudí, takže výber bol veľmi ťažký,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový. Podotkol, že každá jedna nominácia na ocenenie v Lige výnimočných so sebou prinášala veľké množstvo práce. „Pre všetkých to znamenalo veľa snahy navyše a ja som úprimne hrdý na každého. Každý z nich je vzorom v tej svojej kategórii,“ dodal.
Počas cesty na dovolenku do Chorvátska zbadala MUDr. Zuzana Haniková na diaľnici autonehodu a keďže navôkol neboli žiadne záchranné vozidlá, ponáhľala sa zranenej rodine pomôcť. Keď bolo treba zafixovať krk golierom, použila synovu maľovanku, zranených ošetrila a rodinu upokojovala. Aj vďaka nej nakoniec všetko dobre dopadlo. Rodina sa v zhone nestihla lekárke poďakovať a tak ju hľadala cez sociálnu sieť i cez médiá. Ich príbeh mal pol milióna zdieľaní, kým sa nakoniec spoločne našli.
„Nečakala som to, ocenenie je pre mňa veľkým prekvapením. Nemám pocit, že som urobila niečo výnimočné, urobila som to, čo bolo prirodzené a v tej chvíli potrebné a nutné. Ďakujem za toto ocenenie, znamená pre mňa veľmi veľa, posúva ma ďalej a dúfam, že budem schopná aj naďalej takto ľuďom pomáhať,“ reagovala ocenená lekárka.

A ako celú situáciu prežívala Z. Haniková?

Spomínate si, ako sa celá situácia udiala?
Cestovali sme s rodinou na dovolenku do Chorvátska, do Biogradu na Moru. Išli sme celú noc. Nad ránom, asi dve hodiny cesty pred cieľom, sme si urobili na benzínovej pumpe malú prestávku, aby si manžel trochu oddýchol. Keď sme opäť vyrazili na cestu, po chvíli sme zbadali, že sa pred nami stala nehoda. Videli sme, ako z havarovaného auta vystupujú zranení. Vtedy som si uvedomila, že tam nie sú žiadne záchranné vozidlá, preto som požiadala manžela, aby zastavil. Podal mi reflexnú vestu, odstavil naše auto na krajnici a ja som sa ponáhľala k havarovanému vozidlu, aby som zistila, či je niekto zranený. Ani som nerozmýšľala nad tým, či vystúpiť alebo nie. Považovala som za samozrejmé pomôcť, keď je to v mojich silách. A to bolo.
Ako vyzeralo miesto nehody, keď ste tam prišli?
V havarovanom aute boli štyria mladí ľudia. Keď som k nim prišla, boli už takmer všetci vonku z vozidla. Mladé dievča sediace za spolujazdcom akurát vystupovalo, no hneď padlo na kolená. Mala veľké bolesti v miestach, kde ju pri náraze fixoval bezpečnostný pás, na krku, hrudníku a bruchu. Ľahla si na deku, ktorú sme našli v kufri auta a ja som palpačne, orientačne zisťovala, či nemá niečo zlomené. Sťažovala sa na bolesti krčnej chrbtice a hlavy, tak sme jej zafixovali krk golierom. Použila som pritom synovu detskú omaľovánku. Medzitým sme privolali RLP.
Ďalší spolucestujúci sediaci neďaleko auta sa sťažoval na bolesti ramena. Mal zlomenú kľúčnu kosť. Rameno sme preto zafixovali trojrohou šatkou. Spolujazdca trápila bolesť hlavy po náraze airbagu, no bol pri vedomí a plne komunikoval. Šofér auta nemal vonkajšie známky zranení. Po uvedomení si celej situácie bol však v šoku. V druhom havarovanom aute žiadni zranení neboli. Po príchode RLP som doktorku upovedomila o zdravotnom stave a zistených zraneniach. Odkomunikovala som so záchranármi, čo sa bude diať a pretlmočila to rodičom zranených súrodencov. Následne sme sa s matkou, pani Magdalénou, objali, popriali si veľa síl a rozlúčili sa.
Ako ste celú situáciu vnímali?
Snažila som sa ju hlavne dostať pod kontrolu a zhromaždiť všetkých zranených tak, aby som ich mohla sledovať, upokojiť, vysvetliť im, čo ich čaká. Potom sme už len čakali… Vtedy som vnímala ako stav, kedy musím urobiť maximum, aby boli všetci v čo najväčšej pohode a stabilizovaní. Dnes, s odstupom času, to vnímam ako veľkú skúsenosť.
Kedy Vás následne rodinka nakontaktovala?
Asi mesiac po nehode sa ku mne prostredníctvom sociálnej siete Facebook dostala správa, že rodina, ktorá prežila haváriu na diaľnici v Chorvátsku hľadá doktorku zo Slovenska, ktorá im pomohla. Spoznala som autorku tej správy, pani Magdalénu, ktorej som hneď odpísala. Bola som šťastná, že sme sa našli, lebo som na nich veľmi často myslela. Zaujímalo ma, ako dopadli a či sa nakoniec dočkali vytúženej dovolenky.
Už sa Vám niečo podobné niekedy stalo?
Bohužiaľ áno. Viackrát som sa ocitla v situácii, kedy bolo potrebné poskytnúť prvú pomoc. Nikdy som to ale nepovažovala za niečo výnimočné, ale skôr samozrejmé a v tej chvíli nevyhnutné.

obrazok

redakcia | 15. 2. 2019 | Rozhovory | Odkaz na článok | | 317x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou