smahu správy

Strieborný rad Milana Rastislava Štefánika II. stupňa pre najmladšieho z rodu Feckových

V pondelok, 12. novembra 2018 sa v Brusnici konali hneď dve významné udalosti. Jednou z nich bola výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a tou druhou prekrásne životné jubileum – 80 rokov života oslávil jej predseda, Jozef Fecko. Nie hocijakého, ale plne nabitého energiou, činorodosťou a elánom. V roku 1938 sa malý Osif narodil do mnohopočetnej rodiny, bolo ich 11 súrodencov. Otec, mama i starší bratia, ako to už na východe bolo zvykom, živili śa poľnohospodárstvom. Aj najmenší Jožko už ako trojročný musel pásť husi a ako šesťročný „postúpil“. Pásol kravy a nezvykle veľké množstvo kôz. Starší súrodenci sa rozutekali po svete a pristihli ich tam aj vojnové udalosti. Jeden z bratov sa zapojil do SNP a v boji bol zajatý. Pri všetkom nešťastí mal to šťastie, že „prežil“ niekoľko koncentrákov a nakoniec sa ubiedený a vychudnutý vrátil domov, k svojim. Nielen brat, ale celá rodina sa zapojila do protifašistického boja, či už pomocou partizánom, alebo červenoarmejcom. V tejto súvislosti si spomenul na príhodu, keď sa vracali z „vyhnanky“ – evakuácie. Už bol neskorý jesenný čas, brehy rieky namrzli a tanky sa šmýkali a nemohli sa dostať na strmý breh. A tu evakuanti, ktorí zachránili len málo majetočku, ako na povel, bez vyzvania pokryli breh plachtami, látkami, jednoducho akýmkoľvek plátnom a tanky s červenou hviezdičkou pokračovali v prenasledovaní fašistov. Im ostalo len to čo mali na sebe, ale nik neľutoval, keď mohol pomôcť tam, kde bolo najviac treba. V súvislosti s vyčíňaním fašistov nám oslávenec spomenul dve príhody. Ako všade v blízkosti frontu boli obyvatelia nútení kopať zákopy pre brániace sa vojská. Ako áno, ako nie, nemeckému dôstojníkovi sa znepáčila práca chlapov aj chlapcov a tak ich dal nastúpiť a začal zostavovať popravčiu čatu. Schyľovalo sa k obrovskej tragédii, oveľa väčšej ako v Tokajíku, lebo pred hlavňami pušiek a samopalov stálo okolo sto chlapov aj chlapcov, medzi nimi aj náš Osif. Už len čakali na rozkaz k paľbe, keď ťažký delostrelecký granát zasiahol neďaleký post protilietadlovej batérie a rozmetal ju na franforce. Nemci sa rozutekali a „bolo po poprave“, chlapi boli zachránení. Druhý raz hrozila smrť jemu samému. Ako zvedavý a švitký chlapec bojoval osobne proti fašistom – kradol Nemcom cigarety. Ale dovtedy sa chodí s džbánom po vodu… Bol prichytený dôstojníkom. Ten len zastreliť a zastreliť, už vytiahol z puzdra pištoľ a … Celú situáciu spozorovala jeho mamka a zasiahla. Pribehla k Nemcovi, vylepila mu facku a nastavila svoju hruď, „ak chceš strieľať, na tu máš lepší terč, ale syna si nedám!“ Zahanbený dôstojník skryl pištoľ a odišiel. Asi sa v ňom pohol ešte zvyšok svedomia. A tak materinská láska, odvaha a obetavosť zvíťazila. Dokázal by to dnes gender rodič jedna či dva? Po vojne sa súrodenci znova rozbehli do sveta, aby hladné krky nezaťažovali rodinu. Len najmladší ostal na gazdovstve. Chcel študovať, namiesto toho musel tvrdo pracovať. Aj on sa ale vzbúril. Nechal koňa s pluhom na poli a ušiel do školy, kde už bol predtým prijatý a už dva týždne bežal školský rok. Doma ho hľadali a nakoniec zistil kde je, otec aj prišiel za ním, ale nakoniec pochopil, že keby ho, takého útleho, nútil lopotiť na poli, len by mu ublížil. Nechal ho teda študovať, sám podpísal prihlášku do JRD, lebo vedel, že spoločne sa pracuje ľahšie a bez driny. Jozef vyštudoval za učiteľa a bol ním celý plodný život. Deťom odovzdával nielen naučené vedomosti, ale aj skúsenosti z práce na poli, či príbehy z protifašistického odboja. Prihlásil sa do SZPB a po presťahovaní sa do Brusnice pomohol založiť Základnú organizáciu SZPB a zakrátko sa stal jej predsedom. Ani tu neprestal „vymýšľať“ nové veci. Spolu so ZO SZPB vo Vyšnej Olšave, vedenou Mgr. Petrom Kasardom a starostami obcí Brusnica, Kolbovce, Breznica a Jakušovce vybudovali pamätník prvej obeti banderovcov na Slovensku, Michalovi Potomovi. Pravidelne organizujú besedy s veteránmi na školách v Kolbovciach, Havaji, Vyšnej Olšave. Jeho aktívny prístup k práci sa odrazil aj v pláne práce ZO SZPB, obsahujúcom mnoho akcií nielen pre dospelých, členov SZPB, ale hlavne pre deti, aby nezabúdali na tých, ktorí nás oslobodili, ktorí obetovali svoje zdravie a neraz svoj mladý život za našu slobodu. A hlavne im vždy objasňuje nezmazateľný rozhodujúci podiel ZSSR na porážke fašizmu a obrovské hrdinstvo i obete Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, ale i Slovákov a Čechov, v boji proti spoločnému nepriateľovi, fašizmu.
Za svoju aktívnu a zodpovednú prácu v prospech spoločnosti školstva a obce, aj za rozvíjanie odkazu národnooslobodzovacieho boja, SNP a boja proti fašizmu bol Jozef Fecko Ústrednou radou SZPB v Bratislave ocenený strieborným Radom Milana Rastislava Štefánika II. stupňa.
Milý Jožko, blahoželáme a ďakujeme Ti za Tvoju aktívnu, podnetnú a činorodú prácu a prajeme Ti do ďalších rokov hlavne dobré zdravie, rodinnú pohodu, podporu a vždy dobrých ľudí – priateľov v Tvojom okolí.
-JN-

obrazok

redakcia | 23. 11. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 268x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou