smahu správy

Tajomstvo Mozartovej Smrti (1756 – 1791)

Písal sa 5.december 1791, keď niekoľko minút po polnoci naposledy vydýchol jeden z najväčších hudobných géniov, a to Wolfgang Amadeus Mozart. Zomrel v biede, ale je mýtus, že ho pochovali v spoločnom hrobe. Pravda je totižto taká, že jeho manželka Konstance sa pohrebu nezúčastnila pre jej chorobu. Wolfgang Amadeus Mozart mal veľmi biedny, najlacnejší pohreb aký v tej dobe existoval. O tomto skladateľovi bolo veľmi známe, že žil veľmi bujarí a nerozvážny život. Míňal veľa peňazí na oblečenie, rôzne bály a pod. Jeho posledné dielo je Requiem d-mol. O trošku neskôr sa o Mozartovej smrti rozniesli najrôznejšie, no aj veľmi podivné povesti. Jedna z nich tvrdila, že ho otrávili kvôli konkurencii dvorných kapelníkov, medzi ktorých taktiež patril aj on sám. Túto možnosť neskôr prevzali do životopisov a románových spracovaní Mozartovej smrti. Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá, radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy zrozumiteľná. Do celej záležitosti vniesli zmätok, ktorý vyvrcholil sporom trvajúcim skoro pol druha storočia.
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Márie Mozartovcov. Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra Mária Anna, prezývaná Nannerl alebo Mariana. V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej Európy: severné Nemecko, Holandsko, Paríž, Londýn, Haag a znovu Paríž, južné Francúzsko a Švajčiarsko. V Anglicku sa zoznámil s Johannom Christianom Bachom, ktorý ho učil hrať na klavíri a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.
V súčasnosti sa ukázalo, že Mozart zomrel prirodzenou smrťou. Medzi tých, ktorí urobili analýzu za tajomstvom smrti patrí aj MUDr. Jozef Sajner, ktorý sa vyjadril nasledovne: „Moju prvú skutočnosť zohralo aj to, že Mozartovu hudbu mám rád. V rodinnej korešpondencii sa dozvedáme podrobnosti o prekonaných chorobách a ťažkostiach, mnohokrát popisovaných do najmenších detailov. Zaoberal som sa tým štyri roky. Výsledky, ktoré vyšli boli uznané aj medzinárodne. Tie si vyžiadalo aj salzburské medzinárodné stredisko Mozarteum. Preto vyvraciam z toxikologického hľadiska, že Mozart nezomrel na otravu sublimátom, t. j. chloridom ortuťnatým. Zastávam názor, že šlo o prirodzené ukončenie chronického postihnutia obličiek urémiou. Úremia je konečné štádium vypovedania funkcie obličiek. Chronické ochorenie obličiek, môže trvať roky a pacient nemusí pociťovať žiadne príznaky.“
Gabriela Foťková
Zdroj: ŠIŠKOVÁ, Ingeborg: Dejiny hudby IV. Bratislava: Ikar, 2011, ISBN 978–80–551–2778–1, 375 s.

obrazok

redakcia | 28. 9. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 41x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou