smahu správy

Sprisahanci 13

pokračovanie poviedky
Cesta k vojenskému táboru pod Hatvanom bola skutočne prechádzkou a prebehla pokojne tak ako to pod Šarišom sľuboval hlavný veliteľ Rzeszovský. Nikto ich neohrozoval, za Košicami sa k presunu prilepilo niekoľko nedisciplinovaných Maďarových vojakov, ktorí napadli zadný voj obslužnej kolóny. Vojaci síce vyprovokovali malú potýčku, ale bojachtiví husári kapitána Jakuba z Perínského bandeléria, zadná ochrana šíku ich včas zbadala a bez boja zahnala na útek. Škody, ktoré narobili boli malé, okrem jedného vozu s proviantom, ktorému sa ulomilo koleso a zostal pozadu a parom ťažných volov nič viacej neukradli.
„Vojaci uvoľníte miesto nášmu pánovi“ vyzval kapitán Jakub svoju jazdeckú kompániu, sediacu pri provizórnych stoloch jednej z narýchlo postavených krčiem pozbíjaných len tak ledabolo z hrubých neotesaných brvien zo slamenými strechami a ohniskom uprostred. Všade okolo vrava, smiech a pokrikovanie rozjarených vojakov, ich sluhov a neraz aj pánov, všetci sa svorne zabávali, nehľadiac na postavenie. Vojna, ktorá práve začala ich stmelila k rovnosti, lebo tá si svoje obete nevyberá, majestát smrti je pre všetkých rovnaký. Dočasné krčmy a domčeky predajných dievok tak ako to sľúbil pod Šarišom hlavný veliteľ boli v celom okolí narýchlo opevneného vojenského tábora. Postavili ich miestni šenkári a kupliari prilákaní za dobrým kšeftom z celého blízkeho a vzdialenejšieho kraja, aby smädní, unavení a lásky chtiví vojaci tu pod slávnym Hatvanom mali pocit jedinečnosti svojho vojenského remesla. Krčmári čapovali vlastne dorobené víno, pomocníci vzadu opekali vypasené barany, husi a sliepky, polievali okakanou masťou, dievky a ženy roznášali, všetko to tu voňalo vínom, pečeným mäsom a potom. Rozjarení muži, ale sem tam bolo počuť aj vojenské ženy ako sa zabávali zo svojimi kumpánmi a všetci svorne utrácali svoj krvavý žold, veď načo čakať, čo keď zajtra už bude neskoro. Perinský odchádzajúc z bojovej porady veliteľov tejto čudnej vojenskej výpravy, sám v dobrej nálade, sa nezdráhal, pristavil pri svojich vojakoch oslavujúcich malé víťazstvo pri obrane šíku počas pochodu, prešiel okolo stola, pozdravil sa s husármi, otcovský ich všetkých poklepal po pleci a napokon si prisadol na uvoľnené miesto. Už to nebol ten prísny veliteľ, už to bol jeden z nich, odkázaný na ich silu a odvahu.
„Hej ty starý šudiar, dones pre nášho vzácneho pána toho nekrsteného,“ zvolal na šenkára Louckého z levického podhradia kapitán Jakub a šenkár Loucky aj so svojou dohľadnou ženou Helenou nosil iskrivé červené a pridal aj biele, ponúkol voňavú baraninu, ktorú za búdou krčmou pripravovali jeho pomocnici. Víno sa prelievalo hrdlom smädných vojakov a mastná pečienka im hladila chute, bojová nálada stúpala. Deň, ktorý sa chýlil k večeru uvoľňoval ľudské pudy a kalil dobré mravy. Miestni kupliari so svojimi dievkami, len tak v huniach prehodenými cez plecia, pod ktorým v tenkých košieľkách ukrývali svoje hebké telo, boli čoraz viacej dotieraví, vykrikovali, chválili svoj tovar. Dievčatá sa usmievali, vytŕčali svoje biele nôžky spod ťažkých huni, tie odvážnejšie podvihli aj košieľku, upotení a podgurážení muži, ktorí počas ťaženia nestačili ani na ženu pozrieť, jasali.
„Vojaci,“ zakričal na rozjarenú Perínského kompániu hodujúcu pod Louckého strechou jeden z ponúkajúcich kupliarov. „Mám pre vás extra triedu,“ a ukázal na dve postavy za sebou zahalené v tureckých háboch, „neobanujete, kúpil som ich od osmanského beja, ktorý ich priviezol až hen z dajakej Nanúbie a len za dva zlatky pre všetkých a máte ich na celú noc, neobanujete,“ zdôraznil svoju nevšednú ponuku kupliar. Veselí husári sa nad ponukou kupliara okúňali, ale keď Perinský dvihol jednej z nich huňu a zbadal tam nevšedné telo, neodolal.
„Máš ich ty starý zbojník, zajtra ráno si príď ku mne,“ zavolal na kupliara veselý a teraz už aj zvedavý nad nevšedným tovarom Perinský.
„Platí,“ spečatil obchod kupliar, podstrčil zahalené postavy bližšie k vatre uprostred zadymenej krčmy tak, aby ich bolo z každej strany dobre vidieť, roztiahol ruky a ako kúzelník strhol z nich osmanský háv. Dve ebenové krásky odeté v krátkych bielych košieľkach ladných tvarov s radom bielych zubov v žiari plápolajúceho ohňa sa na nich usmievali. Kompánia husárov a dav prizerajúcich sa rozjasal, „vivat Perinský“, ozvalo sa zo všetkých strán od prekvapených divákov nad krásou dvoch čiernych otrokýň.
„Môj pane, tak toto je vojna,“ v dobrej nálade vykríkol na svojho veliteľa Mikuláša Perínského kapitán Jakub a ukázal na dve skoro nahé čierne ako uhoľ ženské postavy uprostred stanu, ktoré nenápadne obkukovali jeho prekvapení vojaci.
„Nebojujeme, krv neprilievame, dobré sme zaplatení a ešte toto.“ Perinský odvrátil hlavu od čiernych postav, prisunul sa bližšie k Jakubovi, tak aby to v tom vyrvale ho spolusediaci kapitán dobré počul.
„Priateľ môj a bude ešte lepšie, to ti vravím ja, tvoj pán“, oťaženým jazykom sa mu snažil dôverne prihovoriť, čo sa bude diať, „počúvaj kapitán o tri dni vyrazíme na Nitru…“
„Ako na Nitru, predsa na Budín máme nasmerované…“, oponoval mu prekvapený Jakub.
„Hovorím ti, že na Nitru tak na Nitru, pred Budínom stojí vojvoda Mikuláš Čutor, je pripravený na obranu kráľa Mateja a za nami sa k Budínu od Košíc presúva Blažej Maďar, načo riskovať, priami stred v poli, načo bojovať, krv prelievať, keď zvíťaziť môžeme aj inakšie,“ vyzrádzal zatiaľ ešte tajné plány svojmu kapitánovi Perinský. Jakub si prestal všímať krik svojich husárov keď začali licitovať kto prvý obšťastni krásky, ktoré im zaplatil ich pán, prisunul sa bližšie k svojmu pánovi a s údivom počúval geniálne plány hlavného veliteľa kráľoviča Kazimíra a jeho uhorských spojencov porážky kráľa Mateja.
„K Nitre máme cestu voľnú, bez prekážok, je tam bezpečný hrad, ktorý má v rukách strojca tejto vojenskej výpravy nitriansky biskup Ján z Čazmy, ten nás tam čaká so svojimi ozbrojenými prívržencami z Oravy a celého Považia. Do týždňa tam dorazíme, odpočinieme si a spolu vyrazíme k Ostrihomu, kde sa spojíme s uhorským prímasom arcibiskupom Jánom Vítezom. Jeho armáda v počte dvetisíc mužov pôjde okolo Vysegradu po jednej strane Dunaja a naša po druhej a pod Budínom udrieme. Kračun a Nový rok oslávime veľkým víťazstvom v Budíne. Kráľovič Kazimír získa korunu, my veľmoži dobré postavenie, nové majetky a vy vojaci bohatý lup,“ presviedčal o dokonalom taktickom pláne hlavného veliteľa tejto výpravy kapitána Jakuba jeho pán Mikuláš Perinský, až kým mu alkoholom oťažená hlava neklesla do náručia jeho kapitána.
Pokračovanie v budúcom čísle
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

redakcia | 24. 8. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 186x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou