smahu správy

Sprisahanci 12

pokračovanie poviedky
Sprisahanci menia plány
Uplynuli tri týždne odkedy vojska kráľoviča Kazimíra prekročili uhorské hranice. Neustály dážď a neschodné cesty rozvodneným údolím Torysy postup ťažkých rytierov, výzbroje, proviantu a ostatných vojsk nečakane spomalil. Neskoro, ale predsa Boh vyslyšal Kazimírove vrúcne modlitby a daždivé počasie sa umúdrilo, rozfúkal sa čerstvý severný vietor a maras rýchlo osýchal. Kazimírove vojska so svojimi uhorskými spojencami sústredenými pod hradom Šariš do pochodových šíkov pripravené vyraziť k útoku na Košice, stále otáľali. Zvedovia každý deň prinášali rozporuplné správy o pohybe hlavného protivníka sedmohradského vojvodu Mikuláša Čutora. Kráľovičove vojska netrpezlivo čakali na povel, ale hlavný veliteľ rytier Ján Rzeszovský váhal, čakal až bude situácia jasnejšie, napokon tri dni pred sviatkom Všetkých svätých v mene kráľoviča zvolal bojovú poradu svojich veliteľov. Veľký kráľovský stan slávnostne vyzdobený privítal svojich hosti, rad prostých lavíc tvoriaci veniec okolo trónneho stredu prípravný pojať všetkých významných mužov a veliteľov, ktorí mali kráľoviča Kazimíra doviesť na uhorský prestol. V strede na improvizovanom tróne kráľovič oblečený do prostého hávu pešiaka sediaci na obyčajnej poľnej drevenej stolici obklopený skupinou duchovných a veliteľov jednotlivých druhov vojsk, prijímajúci hold svojich uhorských spojencov, ostro kontrastoval kráľovským sprievodom hýriacim pestrofarebnosťou svojich odevov, brnení a rodových erbov. Keď sa stan naplnil, všetkými ktorí tu mali byť, rytier Ján Rzeszovský ponúkol slovo kráľovičovi, ten akoby sa hanbil rozhliadol sa po prítomných, váhavo a ťažko sa rozpovedal.
„Vznešení páni,… moji verní“, začal detským piskľavým hlasom kráľovič Kazimír, „všetci vieme čo je našim poslaním, každý z vás ma jasné miesto, tak aby sme sa disciplinovane ako sa na kresťanskú armádu patrí, dostali k cieľu, všetci, ktorí ste tu v minulých dňoch predo mnou a bohom zložili prísahu vernosti, očakávam od vás vernú službu a chrabrosť vašich charakterov,“ kráľovič sa rozkašľal a tak ako pomaly začal, tak rýchlo svoju reč k prítomným pánom skončil, rukou pokynul hlavnému veliteľovi, aby pokračoval.
„Vivat Kazimír,“ s vytaseným mečom predvolal na slávu svojho pána rytier Rzeszovský. „Vivat, vivat, vivat…,“ ozvalo sa z hrdiel rytierov, len čo prevolanie na slávu a zasúvanie rytierskych mečov do pošiev stíchlo, slovo si znovu zobral Rzeszovský.
„Páni a teraz vás oboznámim s ďalším postupom,“ podišiel k veľkej tabuli stojacej bokom od stredu, ale tak aby na ňu bolo vidieť. Vytaseným mečom odsunul platenú zásterku, ktorá zahaľovala tajnú mapu doteraz skrývajúc svoj obsah, špičkou naznačil miesto, kde sa práve vojska nachádzali, obrátil sa ku kráľovičovi, ten mu kladným pokynom hlavy naznačil, že môže začať odkrývať jej tajomstvo.
„Páni rytieri, naše vojska s omeškaním jedného týždňa z dôvodu nepriaznivých dažďov dosiahli hlavný bod základného tábora tu na poliach pred spriateleným mestom Prešov pod pevnosť Šariš, z ktorého do dvoch dnáí sme z pochodu plánovali obsadiť kráľovské mesto Košice. Vzhľadom k tomu, že naše plány boli neprajníkmi kráľoviča Kazimíra predčasne vyzradené kráľovi Matejovi, čo dokazuje pripravená obrana Košíc a silné oddiely vojska sústredené v blízkosti mesta. Predpokladáme silu obrancov mesta na tisíc vojakov, to by nebolo veľkou prekážkou, ale vojsko v jeho blízkosti vedené Blažejom Maďarom podľa odhadu našich zvedov číta asi tritisíc elitných vojakov v plnej zbroji a to by pre našu misiu bol zbytočný masaker,“ z bočnej lavice vystúpil jeden z poľských veliteľov.
„Páni a načo sme tu prišli?“ Položil si otázku a sám si na ňu odpovedal, „no predsa bojovať a nie skrývať sa ako staré ropuchy,“ stanom to zrazu zašumelo, jedni pritakávali rytierovi, druhí vyčkávali čo povie na opovržlivé zhanobenie jeho majestátu kráľovič.
Kazimír, ktorý mĺčky sledoval dohodnutý plán postupu predkladaný svojim hlavným veliteľom, nečakane sa obrátil na bojachtivého rytiera, vyčítavo sa mu pozrel do oči.
„Pán zo Sroczkowa asi nevie, že náš nástup na uhorský trón je dohodnutý s najvyššími duchovnými tejto zeme v mene božom bez krvi preliatia a po druhé nevie kto je to Blažej Maďar“. Rytier Ján Bialy zo Sroczkowa, veliteľ ľahkej jazdy, schladený nečakanou výčitkou kráľoviča na jeho bojového ducha sa urazene poobzeral okolo seba, medzi spriatelenými rytiermi hľadal oporu a tá od nikoho neprichádzala, znovu sa pokúšal chrániť svoju česť.
„Kto je to vlastne ten Blažej Maďar, že sa ho tak bojíme?“ Teraz už s pokorou v hlase sa opýtal hlavného veliteľa rytiera Rzesovského, ktorý bol pri slove, Bialy.
„Tu sa opýtaj pána Rozhanovského kto je to Blažej Maďar,“ a prstom ukázal na rytiera pohodlne usalašeného v kresle, Rozhanovský sa nepokúšal na výzvu reagovať, iba prikývol, mlčal a rečník pokračoval, „ten ho pozná, bojovali spolu pod Matejovou zástavou, proti Turkovi pred troma rokmi vo Veľkých Kostoľanoch rozprášili posledných bratríkov, na príkaz kráľa Mateja ich vyše dve stovky aj s ich veliteľom Jánom Švehlom chladnokrvne povešali, pred dvoma rokmi dobyli spolu Špilberk. Blažej je krutý sedliak od pluhu, ktorý už tridsať rokov bojuje za toho, kto ho dobré zaplatí a neberie zajatcov, kruto ich vraždí. Už pätnásť rokov verne slúži Matejovi, ktorý ho pred rokom za jeho verné služby povýšil za baróna a obdaril majetkami skonfiškovaných svojim nepriateľom,“ Rzeszovský si oblízol schnúce pery, „stačí ti to, aby si vedel s kým mame na našej ceste dočinenia“.
„Páni myslím, že to pánovi zo Sroczkowa bude stačiť, aby sa pred Maďarom so svojimi husármi mal na pozore, ozval sa piskľavým hlasom kráľovič, „…a teraz k veci pane k veci…“.
„Páni, tak ešte raz, zvedovia hlásia, že cesta ku Košiciam je voľná, Maďar, ktorý ma rozvinutý tábor východne od mesta sa podľa našich zistení nebude zapájať do otvoreného boja, pokiaľ ho nevyprovokujeme. Dnes vyrazíme rýchlym pochodom na juh, pred Košicami prenocujeme, hneď ráno otočíme na západ, vyhneme sa mestu, prejdeme nízke lesnaté hory a rovinou sa dostaneme k Ipľu, do desiatich dni dorazíme pod pevnosť Hatvan. Tam nás budú čakať naši ostrihomskí a nitrianski spojenci vo vybudovanom postupovom a dobre opevnenom poľnom tábore. V tábore si naši vojaci odpočinú, užijú si predajných ženštín,“ rozrehotal sa rečník a pošuchal si plášť poniže brucha, „tam vyčkáme na zásobovacie a obslužné voje a odtiaľ je to dva dni pochodu pod Budín“.
„Priateľu, takže ty ideš v čele šíku a ja nakoniec,“ štuchol do Rajmunda jeho bojový priateľ Mikuláš a dôverným poklepaním mu úprimne bez kúska závisti poblahoželal k takej dôvere kráľoviča Kazimíra k jeho bandelériu. „Myslím, že si lepšie nemohol vybrať, poznáš kraj, poznáš protivníka, máš dobre vycvičených a disciplinovaných vojakov.“
„Veď ani ty nemôžeš byť smutný, je to veľká česť byť v ochrane šíku, máš dostatok proviantu, a keď sa delí korisť, si prvý,“ posmeľoval svojho priateľa.
„Počúvaj Mikuláš, …a kde sa ti stratil tvoj chránenec Jánus, už som ho tu dávno nevidel, lebo sa ťa od začiatku držal ako by bol tvoj syn, Mikuláš sa slastné usmial.
„Užíva si, manželské slasti, koťuha jeden, vieš dobré čo vyparatil, keď bol u nás koncom zimy v Stropkove“, veď aj my sme boli mladí a vášniví, pritakal mu Rajmund, Jánus chcel svoju nerozvážnosť odčiniť, otec mu to odobril a dnes užíva plody manželského zväzku u nás v Trebišove. Dohodli sme sa s jeho strýkom, že ho tam nejaký čas necháme a po pôrode ho vyprevadíme do Gliwic, je to jediný syn jeho brata a tak ho Zbigniew chce zachovať pri živote a táto neistá vojenská výprava mu to nezaručí“.
„Máš pravdu nech si mladík užije, tak zbohom priateľ, večer zájdeme v Rozhanovciach ochutnať moje víno, zakýval na rozlúčku Rajmund a obaja odrajtovali k svojim vojakom.
Pokračovanie v budúcom čísle
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

redakcia | 17. 8. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 185x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou