smahu správy

Sprisahanci 7

Pokračovanie poviedky
Zrada
Hneď po jarných prácach na poli, len čo odišiel kapitán Hugolín na verbunk, hradný pán zvolal svojich oddaných šoltýsov z nových usadlostí a ponúkol ich ľuďom dobrovoľnú robotu mimo ich povinností za dobrú plácu pod vedením bolonských majstrov na hradbách. Chýr o robote sa doniesol až za panský chotár, záujem robotných ľudí o plácu v zlatkách bol veľký. Prišli furmani s konskými povozmi, ktorí od Makovice zvážali kameň, sedliaci s kravkami na svojich malých vozoch zvážali z okolitých hustých lesov dubové drevo. Robotný chlapi hotovili majstrom nalámaný kameň a robotné dievky miešali vápennú maltu. Zverbovaní vojaci cvičili a keď im vystalo, pridali sa k majstrom tesárom, kde si tesárskymi topormi spevňovali údy. Robotu dostali aj obchodníci, remeselníci, kováči, kolári, krajčíri tu v mestečku aj v okolitých mestách. Bolo treba zbrojiť, kovať, šiť. Stropkovský hradný pán ponúkol prácu všetkým, ktorí robiť chceli a nepýtali sa prečo. To vedel iba Mikuláš so svojimi mladšími bratmi Imrichom a Jánom. Severné hradby a dve veže každým dňom rástli a domáci aj pocestní len krútili hlavami, kde na to Perínskovci berú. Jedni si mysleli, že mocní a bohatí Perínskovci vlastniaci majetky po celej zemplínskej župe na to majú a druhí, že im niekto pomohol. Všetci mali pravdu, aj mal aj mu pomohli, ale to vedel iba on, jeho rod a ľudia verní k jeho životnému poslaniu dobrej veci, ktoré zanedlho vyvstane.
Ešte nebolo ani koniec teplej jari a už sa začalo rysovať cimburie, a keď nastala žatva a sedliaci sa rozišli na svoje polia bolo všetko hotové. To sa nepozdávalo svetaznalým novým kolonistom Stropkova verných kráľovi uhorskému, ktorý ich tu po zemplínskych, šarišských a spišských panstvách usadzoval, aby zakladali nové obce, učili robotní národ tu žijúci od nepamäti remeslám a iným umeniam potrebných na rozvoj kráľovstva.
Končiace leto bolo pokojné a tak stropkovský šoltýs Johann Dittel nenápadne vysadil na hintov svoju početnú rodinu aj s manželkou a vypravil ich do obce Poruba k svojej sestre Zuzane čerstvej vdove, aby jej pomohli s výmlatom obilia. Dom, v ktorom žili ostal prázdny a to on k svojim plánom potreboval. V jeden večer, keď začínala horúca sparná noc, stropkovský šoltýs s titulu svojej funkcie potichu tak, aby sa neprezradil zvolal svojich verných ľudí na predom dohodnutú tajnú poradu. Osem vybraných dôveryhodných písma znalých mužov, cechových majstrov aj s rektorom kostolným muzikantom Vavrincom sa dostavilo v dohodnutý čas pod strechu šoltýsa Dittela. Šoltýs ich usadil vo svojej úradnej miestnosti, ktorá mu zároveň slúžila ako krajčírska dielňa a jeho rodine ako izba na všetko. Muži, aby pred susedmi nespôsobili rozruch si tíško posadali na jednu stranu k hrubému drevenému stolu v strede s vyrezávaným krucifixom a veľkou hromničnou sviecou a sám šoltýs s úradnými lajstrami sa postavil na stranu opačnú.
„Slobodní páni mestečka stropkovského, páni bratia zvolal som vás tu, aby sme sa pripravili na zlé časy, ale tak aby všetko čo sa tu dozvieme zatiaľ zostalo za stenami tohto domu a na znak toho pred začatím tejto dišputy zložíme túto prísahu“, medzi sediacimi mužmi nastal šum, všetky oči sa rozpačito v tú chvíľu pozreli na svojho šoltýsa, lebo na to že vec je tak vážna na prísahu neboli pripravení. Vzduch v miestnosti sa zahustil, spotení muži si začali zobliekať farebné kabátce, niektorí rozopínať prepotené ľanové košele. Prvý z mužov bez toho, aby sa ho niekto na niečo pýtal sa ozval. Bol to sivovlasý cechový majster kožušník Mikuláš Hebrachald, ktorý sa skúmavo pozrel po prítomných a potom sa obrátil na šoltýsa. „Johann, brat náš a o čo vlastne ide, že musíme prisahať,“ šoltýs si sňal úradný baret zo spotenej hlavy, pozrel na krucifix a očami obrátenými k nebu sa zbožne prežehnal. „Vážne veci sa zanedlho budú diať v našom kráľovstve, dokedy nezložíte prísahu aj keď vám všetkým verím, dovtedy vám tieto nové zvesti nemôžem prezradiť“, neoblomne trval na svojom šoltýs Dittel. Obchodník zo soľou ctihodný slobodný pán Beem, ktorý často za soľou cestoval do poľských soľných baní, keď počul čo od neho šoltýs požaduje, tak aj so svojim bratom Lotharom sa zdvihli z lavice. „Ja s tým nechcem mať nič spoločné,“ povedal ten starší, hneď vedel kam šoltýs mieri. „Páni, páni, tak takto nie, buď všetci alebo nikto, rukou zastavil odídencov Hebrachald, teraz už musíme v záujme nášho malého mestečka a našich rodín držať spolu. Obchodník Beem, zahanbený a červený v tvári aj s Lotharom sa znovu posadil na svoje miesto pri stole. Aj napriek počiatočnej nedôvere bol šoltýs Dittel stále pokojný, vzal do rúk krucifix, dvihol dva prsti oproti nebu a spustil text prísahy. Ostatní prítomní ju jednohlasne zopakovali a nakoniec pobozkaním svätého kríža a vyslovením formulky „prisahám, tak mi Boh pomáhaj“ spevnili svoju mlčanlivosť pred Bohom samým sebou. Vonku na priedomí sa rozštekal pes, zneistený šoltýs spozornel. Bál sa, či ich zvonku niekto nepovolaný nepozoruje, priložil prst k ústam a vyšiel na dvor, poobzeral sa po okolí, nikde nič, len pes stále štekal do jedného miesta, za roh domu. Opatrne podišiel bližšie a po slnkom vysušenej tráve sa čosi šuchotalo. Pozrel sa lepšie a s chuti sa zasmial. Zohol sa a zobral do rúk toto pichľavé klbko a odhodil ho ďaleko za drevený plot, „a ty buď ticho a stráž“, pozrel prísne na psa a vrátil sa k svojim druhom. „Stálo sa niečo, kládli otázky vystrašení muži, „ale nič to iba malý ježko potvora nás straší“, keď sa muži uspokojili nastalo ticho a šoltýs Dittel predložil svoju správu. „Páni mám dôverné informácie“, nenapadne pozrel na bratov Beemovcov, „že poľský kráľ aj so svojim synom kráľovičom Kazimírom v Krakove, ale aj tu po blízku pri meste Rzeszów zhromažďuje veľké vojsko na vpád do Uhorského kráľovstva s cieľom poraziť nášho mecenáša kráľa Mateja. Najzaujímavejšia informácia je, že naši páni Perínskovci pod rúškom opravy pevnosti a jej vojenskej ochrany sa aj s inými uhorskými veľmožmi pridali na ich stranu a majú mu zabezpečiť, aby priesmyky v horách boli v čase vpádu voľné a oni bez boja mohli postupovať na Budín“, v miestnosti kde bolo ticho ako v hrobe, to znovu zašumelo. „Kde máš dôkazy a čo my s tým máme spoločné?“ otázky jedna nepríjemnejšia, ako druhá sa hrnuli na hlavu šoltýsa, ten sa ich snažil upokojiť. „Treba vám viacej, nemáte oči? Nevidíte, čo sa deje v pevnosti? Cvičiace vojská, nové opevnenie postavené za štyri mesiace čo druhí stavajú dva roky, vyplatení majstri, furmani aj robotníci, to sú jasné dôkazy, že to nie je len tak z ničoho nič, vysvetľoval svojim oponentom brániaci sa šoltýs. Slovo si vzal znova kožušník Hebrachald. „Muži majú pravdu, že repcú, lebo tomu nerozumejú, tak nám povedz, čo my s tým máme robiť?“ vyzval, aby situáciu, ktorá vznikne po zatiaľ iba domnelom vpáde cudzích vojakov do ich novej vlasti jasne vysvetlil. „Tým, že tu prídu cudzí vojaci budú plieniť, zoberú nám všetko čo sme si tu za roky vybudovali a môžeme prísť aj o život. Nepamätáte si už vy tupci akýsi, keď tu pre siedmimi rokmi boli Kazimírove vojská a rekvirovali poživeň? Nás až do krvi zbili a tebe Beem vzali dva ťažné kone a to ich bolo málo, prišli iba tak na skusy. Preto chcem, aby sme spísali správu a vyslali posla za kráľom Matejom, aby sme ho včas o situácii v pohraničí informovali. Buďte si istí, že túto našu zásluhu, keď pripravený kráľ so svojim mohutným stálym dobre vycvičeným vojskom porazí votrelca, určite ocení našu lojalitu a my na tom len získame. „Ale veď je to zrada na našich pánoch Perínskych,“ zamiešal sa do rozpravy rektor Vavrinec, muž ktorý vďačil hradnému pánovi za svoje postavenie, poznal pomery na hrade, učil jeho deti a tak bol pravidelným hosťom za hradbami. „Aká zrada, kto ťa tu priviedol a chráni, chamtiví Perínskovci alebo kráľ Matej,“ zahriakol Vavrinca šoltýs, ten nespokojne na znak nesúhlasu iba pokýval hlavou, ale už neoponoval. Medzi mužmi nastala búrlivá diskusia. Jedni šoltýsov návrh obhajovali, druhí ktorým dal hradný pán prácu a zárobok ho zatracovali, ale šoltýs vysvetľoval, presviedčal ďalej. „Páni tak už dosť, teraz už tomu na čo si nás tu Johann zvolal rozumiem a verím, že aj vy ostatní ste pochopili. Musím uznať, že šoltýs Dittel má pravdu,“ prerušil hádku o zrade päsťou buchnutím po stole Hebrachald. Muž múdry, novými osadníkmi vážený, jeho praded Nikolas, kožušník z Hebrachaldu, ktorý prišiel pred desiatkami rokov do tohto kraja, by v tejto chvíli nezaváhal. Nezaváhal by ani jeho ded toho istého povolania a mena, ktorý si pamätal keď mestečko a hrad opevnený iba hlinenými valmi a drevenými palisádami spoločne chránili s ich pánmi pred cudzími najazdníkmy. Ani jeho otec, ktorý tu v tomto kraji aj so svojimi potomkami hlboko zapustil korene aj napriek poníženiu zbojníkov, ktorí ich napadli a skrvavili, neopustil toto miesto a tak isto ani on nezaváha a je rozhodnutý brániť si po boku svojich súkmeňovcov svoje odveké práva, ktoré ich predkovia dostali od vládcov tejto krajiny. „Spravíme tak, ako to navrhuje náš šoltýs, všetci to podpíšeme vyberieme z našich ľudí dvoch spoľahlivých poslov, ktorí list doručia kráľovskému úradu nachádzajúcemu sa v Košiciach v sídle kráľovského miestodržiteľa“, muži zmĺkli, Hebrachald s veľkými kropajami potu na čele sa postavil za vrch stola. „Teraz páni hlasujme, dvihnite ruky, raz, dva, tri, štyri, päť a ja šiesty, Dittel siedmy, Vavrinec ôsmy. Osem a čo vy Beemovci“, obrátil sa spočítavajúci na oboch bratov, „aj mi súhlasíme“ ozval sa Lothar. „Tak sme všetci za jedno“, s uvoľneným výzorom tváre prehlásil zhodu zradného hlasovania šoltýs Dittel.
Ešte tohto večera v úplnej tajnosti sprisahanci mestečka Stropkov na čistý nový pergamen, ktorý mal šoltýs Dittel pripravený, spísali voči svojmu pánovi na stropkovskom panstve zradný list adresovaný sedmohradskému vojvodovi Mikulášovi Čúporovi. Opísali všetko o čom vedeli, uistili ho o svojej vernosti k jemu a uhorskej korune odhodlaní brániť svoju česť. Napísanú správu všetci svorne vlastnoručne podpísali okrem Lothara Beema, ktorý písať nevedel a pergamen naniesol tri krivolaké krížiky. Na druhý deň tak ako to naznačil sprisahancom šoltýs Dittel, vyrazili dvaja mládenci ku kráľovskému mestu Košice.
Pokračovanie v budúcom čísle
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

redakcia | 29. 6. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 203x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou