smahu správy

Sprisahanci 2

Pokračovanie poviedky
„Teraz už niet návratu, už musím, nemôžem sa stať zradcom po druhýkrát“, znovu sa utvrdzoval v správnosti svojho rozhodnutia, snaha zahnať temné myšlienky neustupovala. Po trýznivých úvahách znovu vstúpil do reality, stiahol huňatú bobriu čiapku zo strapatej hlavy, ľavým uchom zachytával zvuky zo strany prebúdzajúceho sa mestečka. Zdá sa, že veľmi mu to nepomohlo. Okrem chladu obnaženej hlavy nezachytil nič, čo sa malo to ráno najprv z diaľky ozvať a potom vidieť, rýchlo nasadil čiapku, hlbšie sa vnoril do ovčieho kožuchu a opatrným krokom sa presunul nad západnú bránu. Ráznosť jeho krokov po lešení postavila na nohy malý oddiel. Aj keď pri udržiavanom ohni stále uzimených nočných vartášov pripravených pri novej masívne okovanej bráne hneď, ako sa v diaľke zjavia nočný jazdci, mali dať signál a potom ju okamžite otvoriť a jazdcov pustiť za hradby.
„Pane, ako to vyzerá u vás hore, za chvíľu svitá“ zakričal na hradného pána veliteľ hradnej posádky verný zbrojnoš Hugolín.
„Zatiaľ nič nepočujem, ani nevidím,“ tlmene medzi klady mu oznámil jeho pán.
„Vydržte, udržujte oheň a chlapi nech pripravia slamené vechte, každú chvíľu by tu mali byť“, uistil svojich verných zbrojnošov hradný pán a opatrne sa presunul na svoje stanovisko, odkiaľ lepšie počul a videl. Z opačnej strany mestečka sa akoby na niečí povel začal ozývať mohutný hlas kohúta, ku ktorému sa ako orchester pridávali ďalší a ďalší. Do spevu kohútích ranostajov zakontrovala brechotom svorka túlavých psov, zrejme vyrušená niektorým zo sedliakov, keď si vyšiel nad ranným rozbreskom pred stavisko uľaviť.
„Hviezdy už miznú, za chvíľu bude ráno, už tu mali byť, kde sú, hádam nezablúdili, nerád by som aby ich tu videli tí čo nemajú“, mrmlavo si kládol otázky hradný pán.
„Veď z Rozhanovským sme dohodnutí, že len čo sa zotmie od neho vyrazia, dá im dobrého sprievodcu znalého kraja a prídu pred brieždením, dohodnú stratégiu plánu ďalšieho postupu, deň prečkajú v hrade mimo zraky ľudí a na ďalšiu noc cez priesmyk prejdú na druhu stranu hranice“.
Od prvopočiatku, keď jemu dedičnému uhorskému veľmožovi, synovi Imricha z Perína, novému majiteľovi panstva a rozbudovanej pohraničnej pevnosti pri mestečku Stropkov nespokojní uhorskí magnáti a cirkevní preláti ponúkli účasť na zvrhnutí nezákonného kráľa Mateja z rodu Huňady a dosadení poľského princa syna a budúceho poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského na uhorský trón, ktorého si na tajnom sneme vyvolili. Mikuláš aj zo svojimi bratmi bol obozretný, mal v živej pamäti ako skočil jeho svokor, ktorý sa pred rokmi pridal práve na opačnú stranu. Uvažoval, lebo tu v pohraničí dvoch kráľovstiev sa ani inak nedalo. Mal záujem pridať sa na zákonnú poľskú stranu, bol presvedčený, že tým len získa, zlákalo ho to, lebo v prípade úspechu bude mať silnú pozíciu v kráľovstve. Od prvopočiatku si dával pozor. Bál sa nových nemeckých hostí v Stropkove, ktorí boli verní kráľovi Matejovi za jeho štedrosť, ktorú im ako povolaným nemeckým kolonistom po vyplienení pohraničných žúp nedávnym drancovaním českých zlodejov bezbožníkov, ktorí si hovorili bratríci kráľ prejavil. Dnes, keď nechcel, aby tajnú misiu poľských rytierov niekto z nepovolaných mestských ľudí videl musel byť zvlášť obozretný. Nesmel dopustiť, aby tajnú misiu poľského kráľa aj keď nechtiac proti nezákonnému uzurpátorovi uhorskej koruny kráľovi neprezradil skôr ako vypukne. Pripravil všetko tak, aby dnešnou tajnou nočnou misiou v rozbudovanej stropkovskej pohraničnej pevnosti nevzbudil nijakú pozornosť. Do akcie zasvätil iba pár spoľahlivých ľudí, ktorým mohol on, Mikuláš Perínsky, mocný veľmož stropkovského panstva veriť. Vedeli iba jeho bratia, ktorí sa k nemu pridali, veliteľ hradnej posádky zbrojnoš Hugolín, jeho dôverník po jeho boku stojaci Bartolomej a niekoľko oddaných a na jeho milosť odkázaných vojakov z obrany hradu. Sluhov, ostatných nepotrebných ľudí z hradu poslal na svoj nový dvorec do Prituľan mimo, kde bolo potrebné pred blížiacou sa Veľkou nocou dokončiť kaplnku, ktorú sľúbil novým kolonistom. Vo svojej obozretnosti riadil sa heslom „čím menej očí, tým je to bezpečnejšie“, nezdôveril sa ani manželke, nechcel ju naľakať dokedy nebude poznať celý plán.

Pokračovanie
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

redakcia | 25. 5. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 345x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou