smahu správy

Sprisahanci 1

Prológ

V stropkovskom týždenníku Spektrum sa už objavili 2 poviedky miestneho spisovateľa Miroslava Majerníka pod názvom Veľký oheň a Zrada rytiera Andreasa. Prináša vám ďalšiu, v poradí už tretiu poviedku, ktorá je venovaná Mikulášovi Perínskemu.

Prichádza 15. storočie a s ním aj „poľsko-uhorská vojna”, v ktorej zápasili dvaja králi o trón. Stropkov sa od roku 1408 dostal do rúk mocných magnátov z Perína. Mikuláš Perínsky spolu s jeho bratmi sa zaplietli roku 1471 do sprisahania proti Matejovi Korvínovi, pretože vzbúrenci si zvolili na uhorský trón syna vtedajšieho poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, Kazimíra Jagelovského. Začiatkom októbra 1471 poľské vojská v počte približne 12 000 mužov pripravené dosadiť Kazimíra za uhorského kráľa, vtrhli do Uhorska a Perínskovci, ako páni Stropkova poskytli východným jednotkám prístrešie pre ich ďalšie vpády do vnútra krajiny. Počas celého roku 1472 je Stropkov spolu s pevnosťou v rukách poľského kapitána Jána Bieleho zo Sroczkowa. Koncom roka 1472 vojská z mesta odišli, ale v roku 1473 sa opäť objavujú v Stropkove. Tentoraz bol ich veliteľom Ján Rzeszowski a ten si zo Stropkova spravil svoj hlavný stan a z blízkej obce Bukovce svoj poľný tábor, z ktorého jeho vojaci bez úspechu tiahli na Košice. Koncom roka sa situácia mení. Mikuláš Perínsky zmenil stranu a pridal sa k Matejovi Korvínovi, ktorý Mikulášovi a Stropkovčanom odpustil zradu a Mikulášovi vrátil skonfiškované majetky. Taktiež ani príkaz Mateja Korvína na zbúranie stropkovskej pevnosti sa nezrealizovalo.
Musíme zdôrazniť, že ide o vymyslené príbehy, no založené na reálnych postavách a udalostiach. Predstavujeme vám zároveň tretiu poviedku pod názvom Sprisahanci, ktorá bude mať svoje pokračovania.
Zdroj: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN 80–901392–5–6, str. 45.
MsÚ – Mgr. Ľuboslav Šmajda

Sprisahanci

Tajná misia
Nezvykle mrazivé ranné brieždenie končiacej sa dlhej zimy v roku 1471 donútilo hradného pána Mikuláša k pohybu. Jemná ľadová inovať zo škvrnami primrznutého snehu mu pod ťažkými okovanými čižmami s každým aj keď opatrným krokom vŕzgala. Nedočkavé prešľapovanie po čerstvom drevenom lešení pristaveného len minulého leta k dokončenému južnému obrannému múru sa mu zdalo nekonečné. Dubové, na hrubo otesané brvná zakotvené do kamenného muriva slúžiace novobudovanému opevnenému hradu k jeho dokonalejšej bezpečnosti a v prípade napadnutia aj lepšej obrane každým jeho krokom zaduneli, vytvárajúc jeden identifikovateľný zvuk v tejto rannej tíšine. Zastal, monotónny zvuk jeho dvojhlasných krokov sa za poslednou ozvenou ponoril dostratena, načúval, očami sledoval južné predpolie hradu, po ktorom viedla stará furmanská cesta od Prešova. Nič čo by pripomínalo vzdialený dupot konských kopýt nepočul, nevidel, dohodnutý svetelný signál stále neprichádzal. Nočné čakanie na niekoho neznámeho koho predtým nikdy nevidel, ktoré malo rozhodnúť o jeho ďalšom osude ho deprimovalo, zastal, načúval stále nič a nový deň sa blíži.
„Čo keď je to všetko iba pasca, aby ho zničili jeho nepriatelia na kráľovskom dvore a posol, ktorý priniesol správy o príchode nočnej misie. Nastražili to tí noví v mestečku, ktorých tu za dobré služby pre Uhorskú krajinu na jeho majetky poslal kráľ“. Po rôznych protivenstvách s kolonistami, ktorí na jeho panstve presadzovali svoje zvyky často sa dostával do sporov. Bol presvedčený, že nemecký kolonisti na čele z ich dedičným šoltýsom Jakubom Dittelom ho nenávidia… “, „dosť, dosť“, uhýbal úvahám, zhrozil sa pri myšlienke, žeby to bola pravda, ale čierny mrak neistoty ho stále znepokojoval, otriasal ním strach z budúcnosti.
„Nie, nie…, to nemôže byť podraz, čosi by sa už v mestečku medzi mojimi ľuďmi šuchlo, keby predsa tí druhí pripravili zradu“, sám seba ubezpečoval, že to nemôže byť pravda, že sú to fantázie jeho mysle. Znovu a znovu si opakoval to, čo už bolo rozohráte musí dokončiť. Jasne si uvedomoval, že týmto činom sa stáva zradcom kráľa, tým neohrozuje iba život svoj, životy svojich potomkov, ale aj budúcnosť svojho rodu. Povinnosť a šľachtická česť mu diktovala necúvnuť, ale rozum sa mu sále priečil. Už niekoľkokrát oľutoval, že prikývol na toto dobrodružstvo s nejasným koncom.

Pokračovanie
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

redakcia | 18. 5. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 285x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou