smahu správy

Zrada rytiera Andreasa - 6

Dokončenie
Práve začal máj
Dlhým väzením zmorený Andreas s hrubými reťazami na rukách vyšiel zo svojej cely na malý dvor, postál, vychutnával si voľnosť ducha, keď telo bolo prikuté. Jeho nozdry navyknuté na močom presýtený väzenský pach nasali vôňu májového povetria, pomaly otvoril oči a bolesť ktorú zacítil ho prinútila ich zavrieť naspäť. Rukou si chcel zacloniť zrak pred prudkým slnkom, ale nestihol. Ťažká reťaz zmarila jeho námahu. Zvláštny sprievod pripravený ho odviesť do večnosti bol už sformovaný, vpredu kňaz s cechovými zástavníkmi, za nimi dvaja bubeníci, po boku desať mestských dráboch v slávnostných uniformách s vyleštenými halapartňami. Chýbal už len hlavný herec, ktorého uprostred vedú katovi pomocníci. Kŕčovito sa usmial, „všetko to divadlo pripravilo mesto na moju slávu“. Celý tento cirkus ho desil, bál sa ho, nevedel prečo ma zomrieť, nepomohli mu priatelia, nepomohol mu ani palatín a na jeho odvolanie neodpovedal ani kráľ. Tisíckrát si prebral svoje položenie, ale na nič neprišiel. Možno je to tak dobré, smrť bude preňho vyslobodením, už nech príde, len dohrať posledné dejstvo so cťou. Prižmúrenými očami hľadal kňaza, ktorý s ním strávil poslednú noc. „Tak pôjdeme“ štuchol doňho katov pomocník, kňaz ktorý vyšiel za nim z cely ho poslednýkrát chytil za ruku, silno mu ju stisol, „neboj sa synu verím, že si bez viny a kráľovstvo nebeské na teba čaká,“ Andreas zmierený so svojim osudom mu prikývol. Dav stojaci na ulici pred pivničným dvorom sa rozkričal. „Už ho vedú“ hlas davu sa šíril, ozýval sa ulicou, prešiel popod bránou vedúcou na námestie. Sprievod sa pohol, dav sa zomkol bližšie k sprievodu, niekoľko mladých žien sa ho snažilo dotknúť, posledný strážnik sprievodu ich halapartňou odháňal. Jedni mu to priali a druhí ho ľutovali, ale všetci sa svorne tešili na toto nezvyčajné divadlo. Sprievod obklopený davom vošiel na námestie a zastal. Andreas sa rozhliadol, v oknách bolo plno zvedavcov, ktorí na neho kývali, ukazovali mu rôzne grimasy pripomínajúce čo ho čaká. Pozrel nabok, veľká farebná tribúna ovešaná pantlami. „Honorácia, háveď bezbožná moji sudcovia a kati, veď vás Boh skára, ticho si šepkal odsúdenec, „nerúhaj sa synu“ tíšil ho kňaz idúci za ním, „za chvíľu predstúpiš pred boží súd, mysli na spásu svojej duše“. Dav sa pod náporom halapartníkov rozostúpil a pred nimi sa objavilo drevené lešenie, čiernym súknom obtiahnuté. Majster kat v červenom hábe s kuklou na hlave s prekríženými rukami čakal, presne ako ten vo sne, prebehlo mu otupenou mysľou. Namiesto žeravých kliešti má meč a namiesto pranieru klát. Dvaja silní pomocníci ho vyložili na lešenie, jeden mu zaviazal oči. Počul ako dav jasá, surovo ho zohli ku klátu, telo mu zmeravelo, nastalo hrobové ticho, nič necítil. Hlava na jeden sek sa oddelila od trupu, meravé oči zhasli. Kastelán Erdédy a mýtny správca Ševclich sa na seba usmiali, ale krvavé peniaze im spokojnú budúcnosť a šťastie nepriniesli.
Autor: Miroslav Majerník, Stropkov, február 2018
Koniec poviedky

redakcia | 4. 5. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 240x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou