smahu správy

Zrada rytiera Andreasa - 4

Pokračovanie poviedky
Nový rok, večer
K večeru prituhlo, novoročné veselie skončilo a páni sa porozchádzali do svojich obydlí. Vo veži v palote zostal iba Andreas zo sluhom, čeľadníci a traja vojaci z hradnej posádky. Mráz prechádzal kamennými múrmi a tak všetci sedeli pred plápolajúcim kozubom, piť ani jesť už nebolo čo, sliepňajúca pochodeň pomaly skapíňala a tak si chlapi rozložili svoje plášte pred kozub a usínali. Andreas zožieraný zlou správou premýšľal. To čo skrýval vo svojej duši a tajnej skýši predsa nikto nemohol vedieť. Pospájal si všetky možné kombinácie udalostí posledných mesiacov, ale na nič, čo by dávalo konečný výsledok neprišiel. Na zradu svojich verných priateľov v túto noc ani nepomyslel, ale predsa na niečo prišiel, poradí sa s kastelánom, verným druhom zo starých čias, usporiada si svoje imanie tu v mestečku a pôjde do Brašova. Tam si usporiada majetok po otcovi, ktorý doteraz mal v úžitku starší už chorľavý brat, synovci dorastajú a jeho podiel na majetku leží ladom. Jeho rozhodnutie načas odísť z mesta a stratiť sa, ho uspokojovala, „veď čo, búrka prehrmí a všetko sa vráti do svojich koľají“.
O mesiac neskôr
„Vitaj priateľ môj,“ zvolal domáci pán na kráľovského tridsiatnika Andreasa, len čo ho zbadal toto zimné popoludnie vystupovať zo zasnežených saní, keď sa nečakane objavil vo dvore jeho tvrdze. Tváril sa prekvapene, aj keď v skutočnosti na túto návštevu už netrpezlivo čakal niekoľko dní. „Drahý Andreas, čo ťa priviedlo ku mne v taký mrcha čas,“ úlisne sa vyzvedal kastelán. Príchodzi zo seba striasol snehový poprašok, ktorý mu počas cesty zafŕkal odev a podal vítajúcemu ruku. „Chcel by som sa s tebou porozprávať, poradiť,“ vyjavil Andreas dôvod svojej návštevy. Mocní chlapi sa po podaní ruky mocne objali a spolu vošli do vykúrenej paloty, kde ich už čakala domáca pani. „Zlož sa a sadni,“ vyzval Erdédy neistého Andreasa a ponúkol mu miesto pri stole pred tlejúcim krbom. Andreas chvíľu postál pri krbe, ohrial skrehnuté ruky nad plameňom a úctivo vzdal poklonu pani kastelánovej. „Tak predsa prišiel,“ v duchu sa usmieval Erdédy, keď Andreas lichotil jeho žene, „len si polichoť, potom si to odčiním,“ slastne mľaskol jazykom. „Ej Andreas do peknej kaše si sa dostal, ja som to tušil, ale nebol som si istý a to si nenechám už ujsť, veď tebe sú peniaze nanič, žiješ sám odkedy ti žena aj s deckom umrela a hádam si ani inú nemal“. Skúmavá myseľ budúceho podliaka a zradcu sa ospravedlňovala sama pred sebou. „Veď on si môže za to v podstate sám, tiež nemá svedomie čisté, tiež podviedol svojho dobrodinca vojvodu Zápoľského, keď umožnil košickým spiklencom preniesť kurucký poklad za hranice Uhorska, o ktorom už teraz nepochyboval. Čo sa týka toho môjho svedomia, to vždy víťazilo keď sa jedná o majetky“. Aj keď bol Erdédy na tento deň pripravený, v duchu sa potmehúcky usmieval nad naivitou svojho priateľa. Zdá sa, že veci sa vyvíjajú správnym smerom a pasca sa otvára, keď Andreas prišiel po radu. Zamyslel sa, začali sa ozývať spomienky na minulosť, pred ktorými by mal cúvnuť, nevystaviť ho pre chamtivosť nebezpečenstvu, svedomie čestnosti neodolalo. „Andreas bol vždy dôverčivý, koľko ľudí ho oklamalo, veď aj ten jeho brat sa ulakomil na jeho zákonné dedičstvo,“ hútal nad svojou podlosťou Erdédy…, „dalo by sa povedať taký ľudomil, tvrdý v boji, ale mäkký k zajatým nepriateľom svojim poddaným,“ spomenul si na dávnu príhodu, „vtedy pred Pešťou keď rozprášili tu bagáž prebehlícku, kráľ nariadil obesiť niekoľko zradných janičiarov, ale on ich vykúpil a pričlenil k svojim“.
„Manžel môj, nepohostíme hosťa“ zo smiechom prerušila myšlienky svojho muža veselá Júlia, po troch deťoch ešte stále svieža žena. No tak sa už konečne posaď a ty zariaď niečo v kuchyni, vyzval domáci pán veselú dvojicu. Chlapi sa posadili, sladkavé víno rozviazalo jazyk a kuracia pečienka pohladila žalúdok. Po výdatnom pohostení neskorého večera spokojný Andreas z dobrým pocitom odchádzal od svojho, priateľa, radcu. „Tak Andreas ešte raz, ako sme sa dohodli, hneď zajtra písmom požiadam košickú mýtnu stanicu o tvoje dočasne prepustenie zo služby za účelom usporiadania si dedičstva v Sedmohradsku. Uvidíš, že ctihodný kráľovský radca Ševclich bude súhlasiť“. Andreas na chvíľu ešte raz zapochyboval,…“ nemaj obavy, koniec – koncov je to môj dobrý priateľ“ ubezpečil ho Erdédy, „ty si dáš dokopy svoje záležitosti tu v mestečku tak, aby úrad za tvojej neprítomnosti fungoval a kráľovská pokladnica neutrpela žiadnu ujmu. Máš na to dosť času a keď príde befeľ tak vyrazíš na cestu“. „Ján, priateľ môj dôverujem ti, s dojatím sa mu vyjavil o svojej spokojnosti už vo dverách odchádzajúci Andreas, „urobím všetko ako si mi poradil dokedy sa veci neujasnia“. Aj keď sa doposiaľ nič nedialo, stropkovský tridsiatnik Andreas potichu a prezieravo urobil všetko, ako mu odporučil kastelán. Usporiadal si rodinné záležitosti tu v mestečku, správu mýtnej stanice s úradnými písomnosťami a pečatidlom zveril svojmu zástupcovi Tobiášovi, skromný majetok svoj rytiersky meč, zbroj, osobné písomnosti a vzácnu svetskú knihu, na znak toho, že sa vráti naspäť prenechal do držby u svojho priateľa mestského scholastika Leonardusa. V podzemí si preveril svoju skrýšu, kde mal uložené to najcennejšie, ktoré počas svojho života nahonobil. Podzemie hradu a mestečka dobre poznal, keď s kastelánom prechádzali tajné chodby z hradu za mesto, ktoré nedávno vybudovali majitelia panstva pre prípad obliehania.
Autor: Miroslav Majerník, Stropkov, február 2018

Pokračovanie

redakcia | 20. 4. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 188x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou