smahu správy

Michal Javornickyj

Z pohľadu jedného z mnohých

Minulo viac ako 73 rokov od času, keď zmĺkli posledne salvy druhej svetovej vojny na Východnom Slovensku.. Náš národ dôstojne slávi 73 rokov oslobodenia našej domoviny od fašistických okupantov.
Spomínam si na zaujímavé, ranné, nedeľné rozhovory, rozhovorí chlapov z nižného konca rodnej dediny Bžany okres Stropkov. Z nižného konca mojej dediny zostala len cerkov, chránená násypom pred vodou priehrady Domaša. Zo zatopenej časti sa ľudia presťahovali na novovybudovanú ulicu „KOREA“, ktorá bola vybudovaná v čase kórejského konfliktu, preto ten názov. Časť odišla bývať do Prešova a okolitých miest.
Pravidelne sa chlapi stretávali pri Klebanovej studni, ktorý mal ručný strojček na strihanie vlasov – nahrádzal holiča. Služba božia v cerkvi začínala zvyčajné o 10:00 hod., dovtedy ujo Kleban strihal, prítomní chlapi viedli diskusie o práci na Jednotnom roľníckom družstve, ktoré založili v rok 1950.
Tri dvojbytovky obývali v tom čase mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili bojov proti fašizmu.
Dominantný bol Mikuláš Kleban, legionár z 1. svetovej vojny, ktorý bojoval na strane červených revolucionárov.
Počas 2. svetovej vojny bol lesníkom – spojkou partizánskej skupiny Čapajev, ktorej náčelníkom štábu bol npor. Kukorelli. Skupina bola založená v susednej Matiaške, skrývajúcich sa Židov identifikovali tak, že preveroval či sú obrezaní, preto ho nazývali puckár.
Častou témou bolo obdobie po potlačení SNP, viac rodín Bžančanov odmietla evakuáciu, prešla rieku Ondavu, cez vypálený Tokajík, vypálene obce brusnickej doliny došla do Oľky, okres Medzilaborce, kde boli vojska Červenej armády, ktoré ich živili.
Siedmi Bžančania 12. januára 1945, Michal Javornicky, jeho brat Ľudvík, Juraj Varga, Michal Fečko, Ján, Michal Hricenko a Peter Sukovský, sa prihlásili do Červenej armády v Užhorode.
Objavil sa článok vo frontových novinách o siedmich odvážnych od Prešova, ktorí sa hlásia do ČA. Vybrali troch Michala Fečka, Michala Hricenka, Michala Javorníckoho. Poslali ich do Svaliavi, po dvojtýždňovej príprave zadelili na front, každého inde.
Michal Javornický bol zaradený do 129. gardovej streleckej divízie, ktorá oslobodzovala Poľsko v smere Bialsko Biale. Zúčastňoval sa každý druhý deň bojov, oslobodzoval mesta a dediny medzi Živčom a Ratiborom, oslobodzoval Český Tíšin, Ostravu, Opavu.
Spomínal na obkľúčenie pri oslobodzovaní dediny Chybie za Vislou, kde sa jeho guľometná skupina dostala do tvrdého boja. Až ráno skupina dostala pomoc a prebila sa z obkľúčenia. Podobné akcie prežil viackrát.
Do smrti nezabudne na noci z 11. na 12. mája 1945. Poverili ho ako veliteľa rozviedky s úlohou doviesť jazyka. Úlohu splnil, o čom svedči článok vo vojskových novinách Gardový úder z 12. 5. 1945.
Za splnenú úlohu bol prijatý do Leninského Komsomolu, bolo mu udelené vyznamenanie za odvahu. Utrpel ľahšie zranenia, pri oslobodzovaní Opavy 22. 5. 1945 utrpel ťažké poranenie hlavy a nohy, bol vyznamenaný za víťazstvo nad Nemeckom vo veľkej vlasteneckej vojne (r. 1941 – 1945).
Tri mesiace sa liečil v Krakove a premiestnený bol do Ľvova, kde demobilizoval a 17. septembra 1945 sa vrátil do oslobodených Bžian. Život prežil v Košiciach, rád sa vracal do rodnej obce, kde bol veľmi obľúbený.
Túto udalosť som si vypočul ako 6 – 7 ročný chlapec v roku 1958.
Mám krásne spomienky na nedeľné rána, najmä na rozprávanie protifašistických bojovníkov, ale aj žien, ktoré prežili vojnové útrapy.
Mgr. Peter Kasarda

redakcia | 30. 3. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 256x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou