smahu správy

Zaujímavé historické februárové udalosti zo Stropkova

2. februára 1430 si členovia rodu Perínskych pred Spišskou kapitulou rozdelili majetky tak, že Ján a Štefan (synovia Imricha Perínskeho) dostali do držby panstvo Trebišov, panstvo šarišského Hrádku a panstvo Stropkov.
10. februára 1490 napísal stropkovský kastelán Eliáš Bogdan list Bardejovčanom, v ktorom ich žiadal, aby poslali do Stropkova niekoľko svedkov k odsúdeniu chytených zlodejov.
3. februára 1491 Matej Celský poslal mestskej rade Bardejova ďakovnú listinu, pravdepodobne za ním žiadané predošlé veci.
18. februára 1491 písala mestská rada Stropkova Bardejovčanom vo veci dlhu ich obyvateľky, manželky Olivera Borbála a jedným sedliakom.
22. februára 1515 napísal košický radca a tridsiatnik Ján Ševclich listinu prešovskej mestskej rade, že stropkovský tridsiatnik Andrej bol chytený v Prešove.
23. februára 1515 napísal vyššie spomenutý tridsiatnik Andrej testament, v ktorom uviedol, že na stropkovskom tridsiatku nemá žiadne dlhy.
5. februára 1519 zomrel Imrich Perínsky, syn Štefana. Imrich si ešte v roku 1494 požičal 20 000 zlatých od biskupa Tomáša Bakóca z Erdedu. Tak sa Stropkov dostal do rúk Erdedyovcom, ale len do roku 1506.
• Nezrovnalosti medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským viedli k tomu, že od 14. septembra 1527 sa v blízkosti Stropkova začali pohybovať ich vojská. Mestská rada napísala viacero listín do Bardejova, v ktorých sa sťažovala na nepríjemných vojakov, žiadali v nej posily či pušný prach alebo Bardejovčanov informovali o situácii. Tak sa aj stalo 26. februára 1528, keď Bardejovčanom napísali, že do Stropkova prišiel stúpenec Ferdinanda I., Anton Rynkon s 900 žoldniermi a vojenskou výbavou. Ten sa im vyhrážal vypálením mestečka, ak mu neposkytnú zásoby potravín a 20 koní. Hneď potom Bardejovčanom oznámili, že sa k nim, a k Starej Ľubovni približujú poľské vojská. Stropkovčanom sa vyhrážal aj Ján Vaj, ktorý ich žiadal, aby mu do týždňa poslali 1000 zlatých do Humenného, pod vyhrážkou straty hlavy i majetku, ak by to nesplnili. Stropkovčania o tom informovali Bardejovčanov 14. februára 1528.
2. februára 1544 prosila v listine mestská rada Stropkova Bardejovčanov, aby sa urovnal spor s makovickými kastelánmi, pretože ich poddaní v Stropkove kradli kone a dobytok a vojaci sa v miestom kostole správali neslušne. Tým nedávali dobrý príklad mládeži.
• V Stropkove sa v 16. storočí konali s istotou dva jarmoky. Prvý jarmok sa konal na Hromnice 2. februára. To nám dokazuje listina, ktorou Rudolf II. presunul hromničný jarmok v Prešove na sviatok sv. Karola, pretože aj v Michalovciach a v Stropkove sa na Hromnice konali jarmoky. Druhý jarmok sa konal na sv. Margitu (sviatok najsvätejšieho srdca Ježišovho).
• Ján Pete bol uhorským kráľom Maximiliánom predvolaný na 2. februára 1569 do Viedne.
• Stropkovskí remeselníci chceli mať svoje zvyklosti a práva spísané a potvrdené zemepánom mestečka Jánom Petem. Tieto artikuly boli už druhé potvrdené zvyklosti remeselníkov v Stropkove. Listinu Jána Peteho po jeho smrti potvrdili aj jeho synovia, 2. februára 1583.
20. februára 1610 menoval kráľ Matej II. Štefana Peteho za svojho radcu.
9. februára 1623 uzavrel Michal Pete dohodu so sestrami Zuzanou, Kristínou, Annou, Vinifredou, Helenou a Barborou, že sa vzdal nároku na majetky zdedené po matke Anne Kiščanke nachádzajúce sa v Poľsku.
11. februára 1623 spísal Michal Pete na hrade Czizow všetky donácie a privilégiá udelené rodine Peteovcov rímskymi cisármi a uhorskými kráľmi.
20. februára 1625 protestoval Štefan Pete proti bratovi Michalovi, ktorý rozdelil dedičný majetok Stropkov. Svedectvo dosvedčoval Štefan Telekeši, prepošt konventu sv. kríža v Lelese.
16. februára 1641 obyvatelia Stropkova, poddaní Štefana Peteho, sľúbili poslušnosť svojmu pánovi.
• Poľský kráľ Vladislav IV. pozval Štefana Peteho na zasadnutie snemu dňa 13.februára 1645 do Varšavy.
8. februára 1658 sa Žigmund a Ján Peteovci dohodli na obnove stropkovského kostola.
1. februára 1659 kráľ Leopold I. menoval Žigmunda Peteho za hlavného veliteľa Horného Uhorska.
27. februára 1756 zemepánska súdna stolica vyšetrovala prípad vraždy cigána.
18. februára 1761 bola medzi Žigmundom Petem a maliarom uzavretá dohoda ohľadom vyhotovenia oltára a vymaľovania kostola svätej Anny v Stropkove.
Zdroj:
BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN 80–901392–5–6.
PELLOVÁ, Daniela: Inventár rodu Petö zo Stropkova (1527 – 1839). Prešov: Štátny oblastný archív v Prešove, 1999 – 2000.
ŠMAJDA, Ľuboslav: Dejiny Stropkova do konca 16. storočia. Bakalárska práca. Trnava: 2014, 51 s.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok obrazok obrazok

redakcia | 9. 2. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 102x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou