smahu správy

Tereziánsky urbár mesta Stropkov

Vysvetlivky pojmov

V predchádzajúcich číslach týždenníka Spektrum vyšla séria článkov o tereziánskom urbári mesta Stropkov, kde sme písali o poddanským povinnostiach, urbárskej regulácii a súpise obyvateľov nášho mesta. V týchto článkoch sme neuviedli žiadne vysvetlivky k jednotlivým pojmom, ktoré sa v takýchto urbároch používali. Týmto článkom chceme jednotlivé pojmy vysvetliť, okrem nich vysvetlíme aj staré miery a váhy.

Základom celej urbárskej regulácie bola sedliacka usadlosť (lat. sessio). Pod sedliackou usadlosťou rozumieme súhrn intravilárnych (stavebných) a extravilárnych (rolí a lúk) pozemkov v určitej výmere stanovenej so zreteľom na bonitu pôdy a na poddanské zaťaženie, ktoré tvoria hospodársku jednotu a reálny základ vzájomného pomeru užívateľa (sedliaka) k vlastníkovi (zemepánovi).
Sedliak (lat. colonus) – Sedliaci boli hospodársky najsilnejšou vrstvou poddaných. Od 16. storočia okrem celej usadlosti hospodárili už viac na polovici, štvrtine alebo osmine usadlosti. Sedliaci boli pripútaní k zemepánovi a k pôde (bez možnosti slobodného sťahovania), ktorú užívali. Primerane k rozsahu majetku sedliaka boli stanovené jeho povinnosti voči zemepánovi.
Želiar (lat. inquilinus, sedlerii) – Boli to poddaní, ktorí vlastnili dom a skoro vôbec nemali poľnohospodársku pôdu alebo hospodárili na pôde s menšou výmerou ako 1/8 usadlosti.
Podželiar (lat. subinquilinus) – Podželiari tvorili skupinu želiarov bez domu, bez prídelu usadlostnej pôdy, ale viazaní k osobe a veľkostatku zemepána, na ktorom vykonávali robotovú povinnosť. Boli to v skutočnosti nádenníci u zemepána alebo u bohatších sedliakov, prípadne aj želiarov, u ktorých aj v nájme bývali. Ich osobná existencia a charakter pracovného odmeňovania plne záviseli od zemepána. Rovnako ako sedliaci a želiari boli aj podželiari večnými poddanými, ktorí boli viazaní k osobe zemepána.
Richtár (lat. iudex) – Bol to predstaviteľ mestskej alebo obecnej samosprávy. Reprezentoval obec navonok a zvolával zasadnutie obecnej rady, ktorej zároveň aj predsedal.
Prísažný (boženík, burgar prisežny) – Bol to člen obecnej rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí rady spolu s richtárom.
Zemepán – Bohatý veľkostatkár (príslušník šľachty), ktorému patrila pôda a poddaní.
Cenzus (lat. census) – Sčítanie, zoznam občanov, ohodnotenie, majetok, daňová listina. Pod týmto pojmom rozumieme aj sčítanie obyvateľstva povinného daňou a iné.
Deviatok (lat. nona) – V období feudalizmu to bol deviaty diel z úrody, ktorý poddaný dával zemepánovi zo svojej časti vo forme naturálnej dávky.
Desiatok (lat. decima) – Cirkevná daň vo feudalizme predstavujúca 1/10 poľnohospodárskych plodín a produktov predovšetkým z obilia, vína, baranov, kozliat a včiel. Povinnosť odviesť desiatok okrem šľachty mali všetci mešťania a sedliaci, želiari, pastieri a sluhovia platili peňažný, takzvaný kresťanský dar. Desiatok patril diecéznym biskupom. Spočiatku sa desiatok vyberal na mieste in natura, neskôr sa ho cirkev usilovala získavať vo forme peňažnej renty.
Bratislavská merica – Objemová miera pre obilie a sypaniny. Menej známe je jej využitie ako plošnej miery, teda ako plocha poľa, na ktorú sa vyseje 1 merica sypaniny. Označovala teda plochu (rozlohu poľa), na ktorú bolo možné vysiať jednu bratislavskú mericu obilia, asi 2150 m². Veľkosť usadlosti, intravilánu a ornej pôdy bola označovaná v bratislavských mericiach, ktorej veľkosť bola 18 až 21 árov podľa bonity pôdy. My sme udávali veľkosť 21 árov.
Kosec – Bola to plošná miera, ktorá určovala, akú plochu pokosil 1 kosec za 1 deň, za 12. hodín. V dnešnom ponímaní predstavovala rozlohu asi 28,7 ára, teda 2870 m². Z lúky s rozlohou na jedného kosca sa dalo získať približne jeden plne naložený voz sena. Kosce sme udávali v hodnote 28,7 árov.
Siaha (lat. ulna) – Dĺžková miera. Používala sa pri určovaní množstva odvezeného dreva. Udávali sme hodnotu 3,5966 m2.
Funt (lat. libra) – Hmotnostná jednotka. Udávali sme hodnotu 514,4 g.
Holba (lat. sextarius) – Objemová miera na tekutiny. Uvádzali sme hodnotu 0,884 l.
Zdroje:
HÚŠČAVA, Alexander: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava: SAV, 1972, s. 259.
REBRO, Karol: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. na Slovensku. Bratislava: SAV, 1959, s. 666.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok

redakcia | 8. 12. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 100x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou