smahu správy

Súpis obyvateľov z roku 1772

Mikuláš Maťašovský ako pomocník a Andrej Berkej ako zapisovateľ, spísali 30. apríla 1772 ako prílohu (napísanú na rýchlo, o čom svedčí aj vzhľad tabuľky) zoznam poddaných v mestečku Stropkov.

Zemepánovi Jánovi Barkócimu patrilo 10 poddanských rodín, ktoré hospodárili na polovičných usadlostiach (1 polovičná usadlosť = 10,5 árov – Veľkosť usadlosti, intravilánu a ornej pôdy bola označovaná v bratislavských mericiach, ktorej veľkosť bola 18 až 21 árov, podľa bonity pôdy. My sme udávali veľkosť 21 árov), obrábali sedem meríc ornej pôdy (7 meríc ornej pôdy = 147 árov) a kosili lúky v rozlohe troch koscov (Kosce sme udávali v hodnote 28,7 árov – lúka v rozlohe 3 koscov = 86,1 árov). Patrili mu aj 3 želiarske rodiny s domom, z ktorých jedna rodina hospodárila na polovičnej usadlosti a 2 rodiny nehospodárili na žiadnej usadlosti. Patrila mu aj jedna opustená usadlosť, ktorá obrábala sedem meríc ornej pôdy. Z toho vyplýva, že 10 poddanských rodín hospodárilo spolu na piatich usadlostiach (105 árov), sedemdesiatich mericiach ornej pôdy (1470 árov) a lúky kosili tridsiati kosci (861 árov).
Zemepánovi Keglevičovi patrilo 24 poddanských rodín, ktoré hospodárili na polovičných usadlostiach (1 polovičná usadlosť = 10,5 árov), štyri a pol mericiach ornej pôdy (4,5 meríc ornej pôdy = 94,5 árov) a s lúkami na jeden a pol kosca (lúka v rozlohe 1,5 kosca = 43,05 árov). Z 24 poddaných rodín, 2 rodiny nehospodárili na žiadnej usadlosti. Patrili mu aj 4 rodiny so slobodným sťahovaním, z ktorých jedna nehospodárila na žiadnej usadlosti, ale obrábala ornú pôdu v rozlohe štyri a pol meríc a kosila lúku na jeden a pol kosca. Zvyšné 3 slobodné rodiny hospodárili na polovičných usadlostiach, štyri a pol mericiach ornej pôdy a s lúkami na jeden a pol kosca. Patrila mu aj jedna opustená usadlosť. Z toho vyplýva, že 22 poddanských rodín hospodárilo na jedenástich usadlostiach (231 árov); 24 poddanských rodín obrábalo ornú pôdu v rozlohe stoosem meríc (2268 árov) a lúky kosilo tridsaťšesť koscov (1033,2 árov). Tri rodiny so slobodným sťahovaním hospodárili dokopy na jeden a pol usadlosti (31,5 árov); 4 slobodné rodiny obrábali ornú pôdu v rozlohe osemnásť meríc (378 árov) a lúky kosili šiesti kosci (172,2 árov).
Zemepánovi Antonovi Staraiovi patrilo 25 poddanských rodín. Každá rodina hospodárila na polovičnej usadlosti (1 polovičná usadlosť = 10,5 árov). Ornú pôdu obrábalo 19 rodín v rozlohe desať meríc (10 meríc ornej pôdy = 210 árov) a s lúkou na dvoch koscov (2 kosce = 57,4 árov); 6 rodín obrábalo ornú pôdu v rozlohe päť meríc (5 meríc ornej pôdy = 105 árov) a s lúkou na jedného kosca (1 kosec = 28,7 árov). Patrila mu aj 1 želiarska rodina s domom, ktorá nehospodárila na žiadnej usadlosti; jedna podželiarska rodina a jedna opustená usadlosť, ktorá hospodárila na polovičnej usadlosti. Spolu 25 poddanských rodín hospodárilo na dvanásť a pol usadlostiach (262,5 árov). Ornú pôdu obrábalo 19 rodín v rozlohe stodeväťdesiat meríc (3990 árov) a lúky kosilo tridsaťosem koscov (1090,6 árov); 6 rodín v rozlohe tridsať meríc (630 árov) a lúky kosilo šesť koscov (172,2 árov).
Zemepánovi Samuelovi Dežefimu patrilo 19 poddanských rodín. Z 19 rodín, 18 rodín hospodárilo na polovičných usadlostiach (1 polovičná usadlosť = 10,5 árov) a 1 rodina nevlastnila žiadnu usadlosť. Ornú pôdu obrábalo 17 rodín v rozlohe osem meríc (8 meríc ornej pôdy = 168 árov), s lúkami na jedného kosca (1 kosec = 28,7 árov) a 2 rodiny obrábali ornú pôdu v rozlohe 4 merice (4 merice ornej pôdy = 84 árov), s lúkami na jeden a pol kosca (1,5 kosca = 43,05 árov). Patrila mu aj 1 želiarska rodina s domom, 1 podželiarska rodina a 2 opustené usadlosti, ktoré obrábali ornú pôdy v rozlohe osem meríc, s lúkami na jedného kosca. Spolu 18 rodín hospodárilo na deviatich usadlostiach (199 árov). Ornú pôdu obrábalo 17 rodín v rozlohe stotridsaťšesť meríc (2856 árov) a kosili lúky v rozlohe sedemnásť koscov (487,9 árov); 2 rodiny osem meríc (168 árov) a kosili lúky v rozlohe tri kosce (86,1 árov). Opustené usadlosti obrábali ornú pôdu v rozlohe 16 meríc (336 árov) a kosili lúky v rozlohe dva kosce (57,4 árov).
Zemepánovi Wolfgangovi Večeiovi patrilo 13 poddanských rodín. Všetky hospodárili na štvrtinových usadlostiach (1 štvrtinová usadlosť = 5,25 árov), štyroch mericiach ornej pôdy (4 merice ornej pôdy = 84 árov) a s lúkami na dvoch koscov (lúka v rozlohe 2 kosce = 57,4 árov). Ďalej mu patrili 2 rodiny so slobodou sťahovanie, ktoré taktiež hospodárili na štvrtinových usadlostiach, štyroch mericiach ornej pôdy a s lúkami na dvoch koscov; 2 želiarske rodiny s domom, ktoré hospodárili na štvrtinových usadlostiach. Spolu 13 poddanských rodín hospodárilo na troch štvrtinových usadlostiach (68.25 árov), obrábali ornú pôdu v rozlohe päťdesiatdva meríc (1092 árov) a kosili lúky v rozlohe dvadsaťšesť koscov (746,2 árov). Dve rodiny so slobodou sťahovania hospodárili na polovičnej usadlosti, tak aj 2 želiarske rodiny s domom (10,5 árov), obrábali ornú pôdu v rozlohe osem meríc (168 árov) a kosili lúky v rozlohe štyroch koscov (114,8 árov).
Zemepánovi Colonellimu Almášovi patrili 3 poddanské rodiny, ktoré hospodárili na štvrtinových usadlostiach (1 štvrtinová usadlosť = 0,25 árov), štyroch mericiach ornej pôdy (4 merice ornej pôdy = 84 árov) a s lúkami na dvoch koscov (lúka v rozlohe 2 kosce = 57,4 árov). Patrila mu aj 1 želiarska rodina s domom, ktorá hospodárila na štvrtinovej usadlosti. Tri poddanské rodiny spolu hospodárili na trojštvrtinových usadlostiach (15,75 árov), obrábali ornú pôdu v rozlohe dvanásť meríc (252 árov) a kosili lúky v rozlohe šesť koscov (172,2 árov).
Zemepánovi Ladislavovi Šeneimu patrilo 8 poddanských rodín, ktoré obrábali ornú pôdu v rozlohe štyroch meríc (4 merice ornej pôdy = 84 árov), s lúkami na dvoch koscov (lúka v rozlohe 2 kosce = 57,4 árov), ale len 3 poddanské rodiny hospodárili na štvrtinových usadlostiach (1 štvrtinová usadlosť = 0,25 árov). Patrili mu aj 2 želiarske rodiny s domom, ktoré hospodárili na štvrtinových usadlostiach a jedna opustená usadlosť. Spolu hospodárili 3 rodiny na trojštvrtinových usadlostiach (15,75 árov) a 5 rodín bolo bez usadlostí. Dokopy obrábali ornú pôdu v rozlohe tridsaťdva meríc (672 árov) a kosili lúky v rozlohe šestnásť koscov (459,2 árov). Dve želiarske rodiny hospodárili spolu na polovičnej usadlosti.
Zemepánovi Imrichovi Horvátovi patrilo 5 poddanských rodín. Tie obrábali štyri merice ornej pôdy (4 merice ornej pôdy = 84 árov) a s lúkami na dvoch koscov (lúka v rozlohe 2 kosce = 57,4 árov). Jedna rodina hospodárila na polovičnej usadlosti a ďalšia na štvrtinovej usadlosti. Tri rodiny boli bez pozemku. Patrili mu ešte 4 želiarske rodiny s domom, tie boli bez pozemku. Dve rodiny hospodárili spolu na trojštvrtinovej usadlosti (15,75 árov). Päť rodín spolu obrábalo ornú pôdu v rozlohe dvadsať meríc (420 árov) a kosili lúky v rozlohe desať koscov (287 árov).
Stoliční komisári zhrnutie všetkých obyvateľov a jednotlivých položiek na konci neurobili. V roku 1772 bolo v Stropkove 8 zemepánov, 107 poddanských rodín, 14 želiarskych rodín s domom, 2 podželiarske rodiny, 6 opustených usadlostí a 6 obyvateľov so slobodu sťahovania.
Spolu 95 poddanských rodín hospodárilo na štyridsaťdva trojštvrtinových usadlostiach (897,75 árov) a 12 rodín nehospodárilo na žiadnej usadlosti. Všetkých 107 rodín obrábalo ornú pôdu v rozlohe 650 meríc (13 650 árov) a kosili lúky v rozlohe 184 koscov (5280,8 árov). Zo 14 želiarskych rodín s domom, hospodárilo spolu 6 rodín na jednej trojštvrtinovej usadlosti (36,75 árov) a 9 rodín nemalo žiadnu usadlosť. Ani jedna rodina neobrábala ornú pôdu a nekosila žiadnu lúku, podobne aj 2 podželiarske rodiny, ktoré okrem toho nehospodárili ani na jednej usadlosti. Zo 6 opustených usadlostí, hospodárila len 1 na polovičnej usadlosti,. Tri opustené usadlosti obrábali ornú pôdu v rozlohe 23 meríc (483 árov) a 3 neobrábali. Dve opustené usadlosti kosili lúky v rozlohe 2 kosce (57,4 árov) a 4 nekosili žiadnu lúku. Zo 6 rodín so slobodou sťahovania, 1 rodina nemala usadlosť a 5 rodín hospodárilo na dvoch polovičných usadlostiach (52,5 árov). Všetkých 6 rodín obrábalo ornú pôdu v rozlohe 26 meríc (546 árov) a kosili lúky s rozlohou 10 koscov (287 árov).
Stoliční komisári na konci tohto sumára obyvateľov dodali, že mestečko nemalo žiadne majere ani klčoviská, nediali sa žiadne zločiny, role bolo treba orať 2 volmi a že všetky úžitky mali obyvatelia neďaleko. Podpísaný boli obaja komisári aj s ich pečiatkami.
Zdroj: https://archives.hungaricana.hu/…en-sztropko/?…, str. 51 – 55.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok obrazok

redakcia | 17. 11. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 256x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou