smahu správy

Poddanské povinnosti z roku 1768

Pokračujeme v uverejňovaní informácii z Tereziánskeho stropkovského urbáru. Tieto články sú predposledné, ktoré sa budú venovať danej problematike. V nasledujúcom čísle začneme uverejňovať samotný menný súpis obyvateľov Stropkova a ich povinnosti v tabuľkovej forme.

Stoliční komisári v deň svojho príchodu do Stropkova, teda 28. apríla 1772, spísali akúsi prílohu k tereziánskemu urbáru. Podpísaní spolu s ich pečiatkami boli Mikuláš Maťašovský ako pomocník a Andrej Berkei ako zapisovateľ. Išlo o poddanské povinnosti z 19. júla 1768. Povinnosti určili stropkovskí zemepáni, ktorými v tom čase boli Imrich Starai, Ján Barkóci, Ladislav Šenei a Farkaš Večei. Pri spísaní týchto povinností boli prítomní 2 svedkovia. Prvý bod určoval, že mestečko Stropkov muselo platiť ročne, okrem práce s dobytkom, 100 uhorských zlatých a každý obyvateľ mal preto platiť 6 uhorských zlatých ročne za každú usadlosť. Druhou povinnosťou obyvateľov bolo, aby každý z nich na panstve odrobil 6 dní ročne, ale bez záprahu. Tretia povinnosť bola namierená na ženy. Tie mali spriasť na nite 1 stuku ľanu alebo konope. Štvrtý bod spočíval v tom, že poddaní neodovzdávali desiatok z obilnín a strukovín, ten bol zahrnutý v sume 100 zlatých. Piatou povinnosťou bolo, že každý alebo každý druhý dom bol povinný v advente odrobiť jeden týždeň. Šiesta povinnosť spočívala v tom, že mestečko muselo zabezpečiť opravu mostov. Siedma povinnosť sa týkala doručovania listov a posledný ôsmy bod prikazoval, že spomínanými povinnosťami sú povinní aj želiari a štvrtníci. Štvrtníci boli poddaní, ktorí hospodárili na 1 štvrtine usadlosti.
Predurbársky stav
Zároveň s poddanskými povinnosťami z roku 1768, stoliční komisári spísali aj odpovede na 9 otázok, ktorými sa mal zistiť predurbársky stav mestečka. Stalo sa tak 28. apríla 1772. Ich prvou otázkou bolo, či má mestečko nejaké urbáre a ak áno, z ktorého roku. Richtár a prísažní na túto otázku odpovedali, že urbáre majú z roku 1768.
Ich druhou otázkou bolo, že ak nemali urbáre, aké mali kontrakty alebo obyčaje svojich pánov a od kedy tieto mali počiatok. Potom sa ich ešte opýtali, od kedy mali vtedajšie poddanské povinnosti. Oni im nato odpovedali, že ešte pred vtedajším urbárom (urbár z roku 1768) to bolo rôzne, panstvo zachovávalo ich povinnosti, nemali žiadne kontrakty a nepamätali si, žeby nejaké urbáre mali.
Treťou ich otázkou bolo, že ak nemali žiadne urbáre a ani povinnosti, ako dovtedy plnili povinnosti pre svojich zemepánov. Odpoveďou richtára a prísažných bolo, že ak do roku 1768 nemali žiadne urbáre a ani kontrakty, tak boli povinný 3 dni do týždňa pešou robotou, museli spriasť pol stuky ľanu alebo konope a za celú usadlosť platili niekoľko grajciarov. Ich najvyššou sumou bolo 36 grajciarov a táto suma sa neprevýšila.
Aké úžitky alebo škody v mestečku mali, bola štvrtá otázka stoličných komisárov. Odpovedajúci za úžitky považovali: cesty, ktorými bolo mestečko Stropkov spojené s Kurimou, Bardejovom, Hanušovcami a Vranovom nad Topľou. Remeselníci tak mohli zo Stropkova predávať svoje výrobky aj za hranice mestečka; blízko mestečka mali tečúci vodu, ktorou mohli napájať dobytok a mali dostatok dreva na stavebné práce a na teplo, no bukvice sa nerodili často; v mestečku bol aj soľný sklad a kráľovský tridsiatok, tým mali príležitosť k povozníctvu; trhové dni mali jeden krát do týždňa a jarmoky sedem krát do roka; mali dobrú vodu na močenie ľanu a konope; v mestečku mali 2 mlyny; keďže najbližšie k mestečku bolo Poľsko, mali príležitosti k všelijakému obchodu a aj k hľadaniu práce. Za škody považovali: zemepánom Keglevičom im bolo odobraté jedno pole, preto museli zo zvyšných dvoch polí nútene urobiť 3 polia; chotár bol rozdelený na 3 časti a 2 časti boli natoľko zlé, že ak ich 2 roky nepohnojili, žito a pšenica sa neurodili a bolo treba tieto časti orať dvoma volmi; tretia časť sa hnojila každé 4 roky a bola na dobrý úžitok, no musela sa táto časť orať dvojzáprahom; tým, že prišli o jednu tretinu chotára, nemali dostatok lúk; lúky mali na dvoch miestach, na prvom mieste bola dobrá tráva a kosila sa dvakrát do roka, ale bola blízko vody, preto bola často zatopená a na druhom mieste bola nekvalitná tráva, neužitočná pre statok a z nej sa nebralo seno.
Piatou otázkou komisárov bolo, aká bola rozloha rolí a lúk celej usadlosti v bratislavských mericiach a či sa na lúkach kosilo seno. Ich odpoveďou bolo, že ak keď nemali len jedného zemepána, tak aj rozloha rolí a lúk bola rozličná. Išlo o 8 aj 10 bratislavských meríc. Lúky boli v rozlohe 2 alebo 1,5 kosca a na jedných lúkach sa kosí aj seno.
Šiesta otázka znela, koľko dní a s koľkými dobytkami vykonávali poddaní svoje povinnosti a či sa im do toho rátala aj cesta. Odpoveďou bolo, že s dobytkom nevykonávali žiadnu prácu, pešiu robotu vykonávali sedem krát do roka a cesta do roboty sa im nerátala, pretože polia boli blízko mestečka.
Siedmou otázkou stoličných komisárov bolo, odkedy a aký deviatok dávali. Ďalej sa ich pýtali, aké dávky, dary alebo peniaze dávali svojim zemepánom. Oni im nato odpovedali, že deviatok dávali od roku 1768 podľa nariadenia stolice zo slamy v naturáliách, všetky iné povinnosti pozostávali zo 6 rýnskych zlatých, spradenia jednej stuky ľanu a na spradenie volali jeden druhého. Ďalej odpovedali, že nevedeli a nepočuli o tom, či sa niekedy dával desiatok biskupovi.
Ich ôsmou otázkou bolo, koľko a odkedy bolo opustených usadlostí v mestečku a kto ich užíval odpovedali, že v mestečku ich bolo 6. Z toho 4 boli také, na ktorých boli domy a 2 boli bez domov, pretože bola slabá úroda a nedostatok dobytka. Niektoré takéto usadlosti užívali buď poddaní alebo panstvo.
Poslednou deviatou otázkou stoličných komisárov bolo, či boli veční poddaní alebo mali slobodu sťahovania. Richtár a prísažní im nato odpovedali, že boli veční poddaní, ale boli aj poddaní so slobodou sťahovania.
Tieto otázky a odpovede podpísali a spečatili svojou pečiatkou Andrej Berkei ako zapisovateľ a ako pomocník Mikuláš Maťašovský. Okrem nich ich podpísali aj richtár František Geci, notár Juraj Flešár a prísažný Ján Tkáč.
Pokračovanie v nasledujúcom čísle
Zdroje:
BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN 80–901392–5–6.
https://archives.hungaricana.hu/…en-sztropko/?…, str. 38 – 43.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok obrazok

redakcia | 10. 11. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 235x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou