smahu správy

Urbárska regulácia

V nasledujúcich číslach týždenníka Spektrum budeme uverejňovať sériu článkov súvisiacich s urbárskou reguláciou Márie Terézie, teda tereziánsky urbár z roku 1767. Články budú obsahovať: Tereziánsky urbár mestečka Stropkov, Poddanské povinnosti z roku 1768, Predurbársky stav, Súpis obyvateľov z roku 1772 a samotný menný Súpis obyvateľov (hláv rodín, mužov) a ich povinnosti. Urbár sa dá pozrieť aj online na stránke https://archives.hungaricana.hu/…en-sztropko/.

Vláda uhorskej kráľovnej Márie Terézie (1740 – 1780) sa niesla vo svetle reforiem. Tie mali platnosť iba v „dedičných krajinách“, ktorými boli Rakúsko a Česko. V Uhorsku takúto platnosť nemali. V roku 1746 sa zišiel v Bratislave uhorský snem, ktorý mal prerokovať návrhy reforiem. Tento snem ukázal, že uhorská šľachta k reformám nepristupovala pozitívne. Šľachta v tomto videla porušovanie svojich privilégií. Žiadala, aby otázka poddaných zostala súkromnoprávnou, a síce záležitosťou zemepána a poddaného. Mária Terézia sa preto rozhodla, že uhorský snem rozpustí a tak sa jej otvorila cesta k ich presadeniu. Jej reformy priniesli v krajine úspech a už mladšia generácia uhorskej šľachty sa s kráľovnou a jej reformami zblížila. Jednou z nich bola aj Urbárska regulácia. Mária Terézia teda 23. januára 1767 vydala o tejto regulácii patent. Išlo o súpis majetku a vzťahov medzi poddanými zemepánmi. Jej cieľom bolo ich zjednotenie a rovnomerné zdanenie. V celej krajine sa vytvárali tzv. Tereziánske urbáre a nimi sa zisťoval stav v každej dedine a v každom meste. Táto akcia trvala do roku 1772. Urbárskou reguláciou sa v poľnohospodárstve zaviedli aj nové technológie, taktiež aj pestovanie kukurice, tabaku, zemiakov a aj chov nových plemien dobytka. Aj keď v niektorých stoliciach kráľovná narážala na odpor miestnej šľachty, do roku 1774 bol tereziánsky urbár zavedený prakticky vo všetkých stoliciach krajiny.
Urbár poddanskú pôdu rozdeľoval na intravilán (domový grunt) a extravilán (chotárny grunt), čo predstavovali polia a lúky. Extravilán bol podľa veľkosti rozdelení na 4 akostné triedy. Okrem toho urbár stanovil aj naturálne dávky, robotu poddaných pre zemepána a iné povinnosti. Pozitívnym významom urbáru bolo, že pôda, ktorá bola zachytená v urbariálnom súpise bola chránená panovníkom a poddaný bol tak chránený pred násilným odňatím pôdy.
Súpis obyvateľov a majetkov stropkovského panstva bol vyhotovený 5. mája 1765, dva roky pred zavedením regulácie. V Stropkove vtedy žilo 125 mešťanov, ktorí mali vlastný dom a s nimi žilo aj ich 40 bratov a 185 detí. Väčšina z nich (110 mešťanov) sa živilo výlučne remeslom a ostatní sa živili poľnohospodárstvom. Stropkovskí mešťania si spomedzi seba vydržiavali aj pastiera dobytka. Okrem mešťanov žili v mestečku aj 4 želiari, 24 podželiarov a 9 slobodných ľudí. Čo sa týka dobytka, tak k 5. máju 1765 chovali 78 volov, 12 koní, 95 kráv, 68 jalovíc, 100 svíň a 14 kôz.
Stoliční komisári, Andrej Berkei a Mikuláš Maťašovský, ktorí boli poverení zostavením urbáru, prišli do Stropkova 28. apríla 1772.
Pokračovanie v nasledujúcom čísle
Zdroj: SEGEŠ, Vladimír a kol.: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010, s. 301, ISBN 978–80–10–02026–3;
SLAVKOVSKÝ, Peter: Roľník a jeho práca. Tradície poľnohospodárskej výroby slovenského ľudu. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1988, s. 132; BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN 80–901392–5–6.
Mestský úrad v Stropkove
Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok

redakcia | 27. 10. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 95x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou